Otakar Štáfl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otakar Štáfl
český maliar, zakladateľ Symbolického cintorína pri Popradskom plese
Otakar Štáfl
Narodenie30. december 1884
Havlíčkov Brod, Česko
Úmrtie14. február 1945 (60 rokov)
Praha, Česko
Národnosťčeská
Profesiamaliar
Aktívne roky1903 – 1945
PodpisOtakar Štáfl, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Otakar Štáfl
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Otakar Štáfl

Otakar Štáfl (* 30. december 1884, Hlavíčkov Brod – † 14. február 1945, Praha) bol český maliar a ilustrátor.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 30. decembra 1884 v Německém Brodě (dnes Havlíčkov Brod). Jeho otec Josef Štáfl (1861 – 1938) bol miestnym rezbárom. Od roku 1897 študoval na miestnom gymnáziu, ktoré však aj napriek nesúhlasu rodičov v roku 1903 opustil. Odišiel do Prahy, kde sa rozhodol venovať svojej záľube - maliarstvu. V Prahe bol žiakom Krajinárskej školy Ferdinanda Engelmüllera. Upozornil na seba perokresbami krajinárskych motívov, reprodukovanými v Revue Praha, Zlatá Praha a v iných umeleckých časopisoch. Veľké množstvo jeho obrázkov, najmä s architektonickými motívmi publikoval ako grafický redaktor vydavateľstva OTTO v časopise Světozor, Český svět a v iných. Kreslil pražské zákutia perokresbami zdokumentoval Chrudim. Svoje grafické schopnosti uplatnil hlavne v náladovom farebnom drevoryte a v tvorbe plagátov. Bol priekopníkom československej kinematografie, bol spoluzakladateľom filmovej spoločnosti ASUM.

V roku 1910 si založil v Prahe svoj vlastný grafický ateliér a sa oženil s dcérou riaditeľa nakladateľstva Politika Václavou Brychtovou. V roku 1912, po predchádzajúcich návštevách, prišiel na Slovensko, so zámerom navštíviť jeho rázovité kraje a spoznať slovenskú národnú kultúru. Oslovil ho najmä detviansky folklór a ľudia žijúci tradičným spôsobom. Vydavateľstvo Politika v roku 1913 vydalo knižku Detva s Štáflovými obrázkami. Ešte v tom istom roku navštívil prvý raz Vysoké Tatry.

Pamätná tabuľa na Symbolickom cintoríne
Štáflova chalupa v Havlíčkovom Brode

Počas prvej svetovej vojny organizoval humanitárne akcie na prospech sirôt a vojnových vdov a angažoval sa vo verejnom živote rodného mesta. Po vojne sa zaslúžil o vybudovanie pomníku Karla Havlíčeka a o vznik Havlíčkovho múzea. V roku 1917 sa rozviedol a v roku 1927 sa oženil s Vlastou Koškovou, známou spisovateľkou rozprávok a dievčenských románov.

Do Vysokých Tatier sa vrátil v roku 1920. Ubytoval sa v hoteli Kriváň na Štrbskom Plese, neskôr sa presťahoval do hotela Hviezdoslav, kde si prenajal ateliér a začal maľovať obrazy s horskými motívmi. Krásu Vysokých Tatier zachytil na mnohých akvareloch a monumentálnych olejových maľbách. V roku 1928 vyšiel tlačou cyklus 120 akvarelov z Vysokých Tatier. Dva obrazy s motívmi z Vysokých Tatier boli vydané na poštovných známkach. Výstavy obrazov s tatranskou tematikou usporiadal v roku 1924 a 1930 v Prahe a v roku 1928 v Hradci Králové. Štáfl nemaľoval len Tatry. Nezabúdal ani na rodnú Vysočinu, kde namaľoval mnohé obrazy vysočinskej krajiny.

Angažoval sa vo filmovej tvorbe. Inicioval vznik prvého filmu o Tatrách z výšky nazvanom Aeroplánom nad Tatrami, ktorý spolu s filmami Extáza, Rieka a Zem spieva získali na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1934 Pohár mesta Benátky, za najlepšiu réžiu pre kolekciu československých filmov. Inicioval natáčanie filmov Výstup na Rysy a Vysoké Tatry.

Počas pobytu vo Vysokých Tatrách bol spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. V roku 1932 spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským začal uvažovať o výstavbe Symbolického cintorína, ktorý sa obom podarilo zrealizovať v roku 1938. V roku 1938 Otakar Štáfl a jeho manželka odcestovali do Čiech a už sa na Slovensko nevrátili.

14. februára 1945 bol jeho ateliér na Vinohradech v Prahe zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel. Otakar Štáfl a jeho manželka zahynuli v troskách domu. V jeho rodnom meste mu bol v roku 1957 odhalený pomník.[1][2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015
  2. Časopis Vysoké Tatry. In. Bohuš, Ivan, Smatana,Ľudo: Otakar Štáfl, roč.V., čís. 2/1966, str. 2-3.
  3. -ONDRUŠEKOVÁ, Anna. Český umelec v Tatrách. Tatry, roč. LX., čís. 6, s. 29-32.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otakar Štáfl na českej Wikipédii.