Jaskinia Wielka Śnieżna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′24″S 19°55′23″V / 49,24°S 19,923056°V / 49.24; 19.923056
Jaskinia Wielka Śnieżna
jaskyňa
Mnichowe Turnie a1.jpg
Oblasť, v ktorej sa nachádza jaskyňa
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Kościelisko
Súradnice 49°14′24″S 19°55′23″V / 49,24°S 19,923056°V / 49.24; 19.923056
Vznik 1959
Správa Tanap
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jaskinia Wielka Śnieżna

Jaskinia Wielka Śnieżna (Wielka Jaskinia Śnieżna, System Jaskiniowy Nad Kotlinami - Śnieżna) je najhlbšia a najdlhšia jaskyňa v Poľsku a najhlbšia v Tatrách. Niektoré časti jaskyne sú ešte veľmi málo preskúmané. Dĺžka doteraz objavených priestorov je 23 753 m a denivelácia 824 m.

V systéme jaskyne Wielka Śnieżna je päť jaskýň, z ktorých každá bola v rôznych rokoch objavená samostatne. Sú to: Jaskinia Śnieżna (slov. Snežná jaskyňa), Jaskinia Wielka Litworowa (slov. Jaskyňa Veľká Litvorová), Jaskinia nad Kotlinami (slov. Jaskyňa nad Kotlinami), Jasny Awen (slov. Svetlý Awen) a Jaskinia Wilcza (slov. Vlčia jaskyňa).

Jaskinia Śnieżna[upraviť | upraviť zdroj]

Jej vchod je na Wyżnej Świstówke Małołąckej v Doline Małej Łąki na úpätí steny spadajúcej z Kotlin vo výške 1 701 m n. m.. Je to hlavná a najstaršia objavená časť systému jaskyne Wielka Śnieżna. Je dlhá 14 954 m, denivelizácia 622 m. Bola objavená v roku 1959.

Opis jaskyne:

  • Partie wejściowe. Trojuholníkový vstupný otvor je vysoký a široký približne 2 metre. Za ním je strmo klesajúca chodba nazvaná Rura, ktorá prechádza do 50 metrov hlbokého ľadopádu. Pod ním sa nachádza Salka z Wyciągiem a začína sa 60 metrov hlboká Wielka Studnia. Za ňou je niekoľko prahov pomenovaných Pierwszy Płytowiec (tri prahy) a Drugi Płytowiec (tri prahy). Chodba pokračuje na miesto nazvané Pierwszy Biwak (−280 metrov). Pokračuje chodbou Wodociąg, ktorou tečie potok spájajúci ďalšie jaskynné priestory, ktoré nazvali:
  • Studnie za Trawersem
  • Kominy Amoku i Partie Animatorów
  • Krakowskie Kominy
  • Ciągi Zakopiańskie – Partie Wrocławskie
  • Warszawskie Kaskady
  • Biała Woda – Przemkowe Partie
  • Marmitowy Korytarz – Błotne Łaźnie – Syfon Dziadka sú najnižšie položené priestory jaskyne, ktoré dosahujú hĺbku (−808 metrov)
  • Galeria Krokodyla – ktorá Jaskiniu Śnieżnu umelo vytvoreným priechodom spája s jaskyňou Wielkou Litworowou.
  • Rejon Połączenia, kde sa v Białej Salce spája s jaskyňou Wilczą.

Jaskinia Wielka Litworowa[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá najdlhšia v systéme Jaskine Wielkiej Śnieżnej. Vchádza sa do nej v Doline Litworowej na úbočí Malolučniak vo výške 1 906 m n. m.. Je dlhá 7185 metrov, denivelácia 370 metrov. Spojená s Wielkou Śnieżnou v roku 1995.

Opis jaskyne:

Je to zvislá jaskyňa. Vchod do nej sa nachádza v studni (14 metrov). Je v nej niekoľko hlbokých studní a veľkých sál. Zo Sali pod Płytowcem, v mieste nazvanom Magla, sa napája na Jaskiniu Śnieżnu. Nachádzajú sa tu jaskynné priestory nazvané:

  • Partie Wielkanocne
  • Mieszkanko
  • Partie za Drugą Pięćdziesiątką, Partie Bielskie a Nowe Partie Bielskie
  • Partie Zakopiańskie

Jaskinia nad Kotlinami[upraviť | upraviť zdroj]

Vchod je na Wyżnej Świstówke v Doline Małej Łąki vo výške 1 875 m n. m.. Blízko nej je vstupný otvor Jaskine Małołąckiej. Dlhá je približne 1465 metrov.

Opis jaskyne:

Je to zvislá jaskyňa. Má niekoľko studní, z ktorých najväčšia v celom systéme Jaskine Wielkej Śnieżnej je Setki. Dno studne – Korytarz Piarżysty je spojené s jaskyňou Jasny Awen.

Jasny Awen[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskynný otvor sa nachádza 40 metrov od vstupu do Jaskine nad Kotlinami na Wyżniej Świstówce v Doline Małej Łąki vo výške 1 852 m n. m.. V blízkosti je otvor jaskyne Studnia z Kosówką. Jaskyňa Jasny Awen je dlhá 115 metrov.

Opis jaskyne:

Je to zvislá jaskyňa. Začína sa v studni hlbokej 10 metrov. Vstupná chodba klesá dole do tiesňavy Bumerang, za ktorou sú dve studne vedúce do Piarżystego Korytarza v Jaskini nad Kotlinami.

Jaskinia Wilcza[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najmenšia jaskyňa v celom systéme. Vchod do nej je v Doline Małej Łąki v stenách spadajúcich z Kotlin do Niżniej Świstówki vo výške 1 672 m n. m.. Má dĺžku 54,7 m.

Opis jaskyne:

Jaskyňa sa začína 5 metrovou rampou, ktorá vedie k 7 metrovému prahu a ďalej do malej sály, kde sa spája s Jaskiniou Śnieżnou.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V Jaskini Wielkej Śnieżnej je veľa vodných tokov. Všetky sa spájajú v dolných častiach jaskyne do väčších vodných tokov vtekajúcich do sifónov. Farbenie vody vo Wodociągu ukázalo, že voda tečúca cez Syfon Dominiki vyviera v prameni Lodowe Źródło. Na mnohých miestach jaskyne padá podzemný dážď.

Pri vstupných partiách jaskyne Śnieżnej sa nachádza veľa celoročného snehu a ľadu. V Jaskini Wielkej Litworowej na dne Pierwszej Pięćdziesiątki zamŕza jazierko, v ktorom ľad pretrváva často až do leta. Fauna v jaskyni nebola prebádaná, pravdepodobne sa tu vyskytuje vodná fauna a netopiere.

Objavy[upraviť | upraviť zdroj]

História objavenia a prepojenia všetkých jaskýň v systéme Jaskine Wielkej Śnieżnej
Roky Názvy jaskýň
dávno známa Jasny Awen J. Wielka Litworowa
1959 Jaskinia Śnieżna
1966 Jaskinia nad Kotlinami
1969 Jaskinia Wielka Śnieżna
1979 Jaskinia Wielka Śnieżna
1996 Jaskinia Wielka Śnieżna Jaskinia Wilcza
1999 Jaskinia Wielka Śnieżna

Systém Jaskine Wielkej Śnieżnej bol objavovaný postupne. Dávno bola známa Jaskinia Wielka Litworowa a Jasny Awen. Otvor do Jaskine Śnieżnej objavili jaskyniari zo Zakopaného – Józef Frączek a Bronisław Nowina-Noiszewski v roku 1959. Inšpirovali ich goralské rozprávania a povesti. Jaskinia nad Kotlinami bola objavená o sedem rokov neskôr (Christian Parma), Jaskiniu Wilczą objavili v roku 1996, počas výskumu prúdenia vzduchu v jaskyniach.

V Jaskini Śnieżnej už rok po objave sa poradilo dosiahnuť hĺbku −545 metrov, a to vtedy bolo štvrté miesto spomedzi najhlbších jaskýň na svete. V roku 1961 speleológovia dosiahli hĺbku −567 metrov. V roku 1969 v Jaskini nad Kotlinami jaskyniari zostúpili do hĺbky −450 metrov a spojili ju so Śnieżnou. Vtedy celý jaskynný systém pomenovali Jaskina Wielkiej Śnieżnej. Hĺbka celého systému sa potom ustálila na -783 metroch (v tom čase na 6. mieste na svete). Jaskinia Jasny Awen do Wielkej Śnieżnej bola pripojená v roku 1978. V rokoch 1972 – 1985 boli prekonané sifóny Dominiki a Beaty čím bol dosiahnutý najhlbší bod (Jeziorko X). Potom bola objavená séria komínov, ktoré nazvali Parti Wrocławske a Galeria Krokodyla, ktorou sa, na prelome rokov 1995 a 1996, prepojila s Jaskiniou Wielką Litworową. V roku 1999 bola do systému pripojená Jaskinia Wilcza.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Od objavenia Jaskine Wielkiej Śnieżnej bolo zaznamenaných veľa úrazov, medzi nimi päť smrteľných.

  • Prvú smrteľnú nehodu zaznamenali v roku 1970. V jednej zo studní Jaskine nad Kotlinami vyčerpaním skonal Witold Szywała z Gliwíc (studňu, v ktorej zomrel, pomenovali jeho menom). Telo zo studne vyzdvihli po dvoch mesiacoch 19. júla. Deň jeho smrti nie je známy. Na záchrannej akcii sa zúčastnilo 54 záchranárov a jaskyniarov. Jeden sa počas akcie zranil.
  • V auguste roku 1971 na začiatku Jaskine nad Kotlinami, vo vstupnej studni zahynul skúsený jaskyniar Marek Żelechowski z Čenstochovej. Pretrhol sa mu Prusikov uzol.
  • V júli roku 1994 v Parszywej Siedemnastce zahynul 24-ročný jaskyniar z Vroclavi (v jaskyni bol sám).
  • V auguste roku 1997 v Studni Wiatrów, následkom pádu, zahynul slovenský jaskyniar.
  • V novembri roku 2001 v Studni z Mostami padajúce kamene smrteľne zranili skúseného jaskyniara Waldemara Muchu z Katovíc.

Charakteristika poľských jaskýň[upraviť | upraviť zdroj]

Pore poľské tatranské jaskyne je charakteristické, že v nich celkom chýba

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaskinia Wielka Śnieżna na poľskej Wikipédii.