Karbunkulový hrebeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Karbunkulový hrebeň
vrch
Jastrabia veža from dolina Zeleného plesa.jpg
napravo Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň so štítmi.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 137 - 2 312 m n. m.
Súradnice 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup M. Sieczka s ďalšími
 - dátum okolo r. 1900
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Karbunkulový hrebeň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Jastrabia veža - pohľad zo Zeleného plesa

Karbunkulový hrebeň[1] (poľ. Jastrzębia Grań) je hrebeň nad Belasou dolinou a nad Dolinou Zeleného plesa. Hrebeň vedie od 2 137 m n. m. vysokej Jastrabej veže cez menšie vyvýšeniny až po 2 284 m n. m. vysokú Belasú vežu (alebo až po 2 312 m n. m. vysokú Zmrzlú vežu).

Hrebeň sa končí na Kolovom štíte.

Vrcholy Karbukulového hrebeňa[upraviť | upraviť kód]

vrchol výška
Jastrabia veža 2 137 m n. m.
Belasá veža 2 284 m n. m.
Zmrzlá veža 2 312 m n. m.

Hlavné vrcholy Karbunkulového hrebeňa tvorí Jastrabia veža, Belasá veža a Zmrzlá veža.

Medzi výškou Jastrabej a Zmrzlej veže je rozdiel 175 metrov.

Zmrzlá veža[upraviť | upraviť kód]

Krátko pod Kolovým štítom sa nachádza Zmrzlá veža, ktorá je vysoká 2312 metrov nad morom. Dobre ju vidno z okolitých vrchov, napríklad z Kežmarského štítu alebo z Medených lávok.

Kolový štít, nad Karbunkulovým hrebeňom

Jastrabia veža[upraviť | upraviť kód]

Najľahší výstup vedie cez Jastrabie sedlo až hore. Prvovýstupca bol M. Sieczka, ktorý na Jastrabiu vežu vystúpil okolo roku 1880. Na Jastrabej veži sa nachádza veľa neľahkých ciest. Napríklad cesta Koróna s horolezeckou obtiažnosťou 11.

Belasá veža[upraviť | upraviť kód]

Najpraktickejší výstup vedie cez Kolové sedlo až na Belasú vežu. Prvovýstupcovia boli J. Fischer, Z. Jaworski, S. Krigowski a K. Bachleda ktorí na Belasú vežu vystúpili okolo roku 1900.

Jastrabia veža z chaty pri Zelenom plese

Objekty na hrebeni[upraviť | upraviť kód]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Je odvodený od Jastrabej veže, ktorú dávni hľadači pokladov a zlatokopi nazývali Karbunkulovou vežou. Boli presvedčení, že na jej, vtedy nedostupnom, vrchole sa skrýva drahokam – karbunkul mimoriadnej ceny. Karbunkul i jastrab sú najfrekventovanejšie v názvoch jednotlivých objektov hrebeňa.[1]

Iné[upraviť | upraviť kód]

Počas výstupu na samotnú Belasú vežu je krásny výhľad na okolité štíty a veže ako napríklad na Kozí hrebeň, Jahňací štít, Kolový štít, Kežmarský aj Lomnický štít a Belianske Tatry.

Pokiaľ vystúpime aj na Kolový štít, budeme mať dohľad aj na ďalšie vrcholy. Napríklad na Ľadový štít alebo na Baranie rohy. Samotná Jastrabia veža je dostupná horolezcom v horolezeckej obtiažnosti 3 podľa UIAA. Celý karbunkulový hrebeň nie je dostupný po značenom chodníku.

Na Zelené pleso sa najľahšou cestou dostaneme približne za 2 hodiny a 40 minút z Kežmarských Žľabov po žltej značke. Zo Zeleného plesa sa dá dostať aj na známy, turisticky obľúbený Jahňací štít. Z Jahňacieho štítu môžeme vidieť Kopské sedlo, ktoré oddeľuje Vysoké a Belianske Tatry.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.