Rudolf (korunný princ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Habsburský
rakúsky arcivojvoda, korunný princ
Rudolf
Panovanie
DynastiaHabsbursko-lotrinská dynastia
Biografické údaje
Narodenie21. august 1858
Laxenburg, Habsburská monarchia
Úmrtie30. január 1889 (30 rokov)
Mayerling, Rakúsko-Uhorsko
PochovanieKapucínska krypta, Viedeň
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecFrantišek Jozef I.
MatkaAlžbeta Bavorská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRudolf
(multimediálne súbory na commons)

Rudolf Habsburský (* 21. august 1858, Laxenburg – † 30. január 1889, zámok Mayerling) bol rakúsky arcivojvoda, korunný princ a následník trónu, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej. Jeho starými rodičmi z otcovej strany boli arcivojvoda František Karol Habsburský a arcivojvodkyňa Žofia Bavorská a z matkinej bavorský vojvoda Maximilián Jozef Bavorský a vojvodkyňa Ludovika Wilhelmina Bavorská.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Už pri narodení dostal dlhé meno s množstvom titulov: Rudolf František Karol Jozef, korunný princ a následník trónu Rakúskeho cisárstva, kráľovský princ v Čechách a Uhorsku, Lombardii a Benátkach, Dalmácii, Chorvátsku, Slavónii, Haliči, Vladimirsku a Ilýrsku, rakúsky arcivojvoda, Rytier Zlatého rúna.

Od útleho detstva na Rudolfovu výchovu mala rozhodujúci vplyv jeho stará mama arcivojvodkyňa Žofia. Tá sa už predtým podieľala na výchove i oboch starších Rudolfových sestier, Žofie a Gizely. Jeho matka do výchovy svojho syna nezasahovala a tak Rudolfova osobnosť bola po celý život zmietaná medzi babičkou, matkou, otcom a služobníctvom, čo sa prejavilo na jeho citovom živote.

Z príbuzných si najviac obľúbil svoju sestru Gizelu, s matkou sa vídaval zriedka, i otec v dôsledku vladárskych a štátnických povinností mal naň málo času. Chcel mať zo syna podľa svojho vzoru vojaka o čom svedčí okrem iného i fakt, že už druhý deň po narodení ho menoval plukovníkom a majiteľom 19. pešieho pluku. Od detstva mu vštepoval vojenskú ctižiadostivosť a lásku k armáde.

Na malom princovi bol nápadný jeho bystrý duch, predčasná zrelosť až premúdrelosť, nadmieru vyspelý verbálny prejav a neustála túžba po vzdelaní.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na vzdelávaní korunného princa sa podieľalo množstvo učiteľov a vychovávateľov pochádzajúcich z rôznych krajín monarchie. Ich často liberálne názory mali zásadný vplyv na Rudolfov ďalší život. Tým sa dostával do ostrých konfliktov s konzervatívnymi tradíciami viedenského dvora. Tajne spolupracoval s viacerými liberálnymi novinami. V duchu liberalizmu odmietal výsadné a neochvejné postavenie šľachty a duchovenstva v politike a spoločenskom živote a za „základ moderného štátu“ považoval meštianstvo. Otec, poznajúc jeho názory a politické zmýšľanie, nepoveroval ho politickými úlohami a zámerne ho držal stranou od vysokej politiky.

V r. 1877 zavŕšil štúdiá a vydal sa na jednoročnú cestu po Európe. Počas nej navštívil viacero krajín – Švajčiarsko, Nemecko, Škótsko, Anglicko (prijala ho i kráľovná Viktória), Bavorsko. Zaujímal sa o prírodné vedy, najmä o ornitológiu. Prispieval do odborných časopisov o vtákoch. Na svetovej výstave vo Viedni v r. 1873 sa osobne stretol so známym prírodovedcom Alfredom Brehmom, s ktorým sa čoskoro spriatelil. Viackrát spolu podnikli prírodovedecké výpravy. V roku 1880 podnikol cestu do Egypta a Palestíny, v rámci ktorej navštívil i Jeruzalem.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolf so svojou manželkou, belgickou princeznou Štefániou

Pred dovŕšením 20-teho roku života sa aktuálnou javila otázka princovej ženby. Za manželku mu bola vybraná pätnásťročná dcéra belgického kráľa Leopolda II. a rakúskej arcivojvodkyne Márie Henrietty, princezná Štefánia. V marci r. 1880 Rudolf odcestoval do Bruselu, aby sa s nastávajúcou manželkou stretol. Stretnutie prebiehalo v chladnej atmosfére. Napriek ich vlažnému vzťahu a nie príliš veľkému nadšeniu bol dohodnutý sobáš. Konal sa 10.5.1881. Rakúsky ľud privítal Štefániu s nadšením. Od počiatku sa Rudolf snažil vyhovieť prianiu dvora a správal sa ako milujúci manžel. No zdanie harmonickej rodiny bolo iba naoko. Rudolf sa manželke stále viac odcudzoval a keď sa od Štefánie postupne odvrátila celá rodina začala sa mladá princezná na viedenskom dvore cítiť opustená.

Nový impulz vzájomnému zblíženiu malo priniesť narodenie potomka. 2.9.1883 prišla na svet jediná dcéra Alžbeta Mária, nazývaná Erži. Rudolf si však so Štefániou prestal rozumieť úplne a začal otvorene vyhľadávať mimomanželské vzťahy. Ich následkom bolo, že nakazil seba i svoju manželku pohlavnou chorobou, čím sa Štefánia stala neplodnou.

Samovražda[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolfova choroba, depresie a na druhej strane vybičovaná túžba po živote, nenaplnený život, alkohol a drogy sa rozhodnou mierou podpísali pod jeho celkový telesný a duševný stav. V jeho dôsledku spáchal 30. januára 1889 samovraždu zastrelením spolu so svojou milenkou, barónkou Mary Vetserovou, na cisárskom loveckom zámočku Mayerling pri meste Heiligenkreuz v dnešnom Dolnom Rakúsku.

Prvotne prezentovanou príčinou skonu bolo otrávenie milenkou, oficiálnou verziou príčiny Rudolfovej smrti bolo zlyhanie srdca. K nejasnosti prípadu prispeli nespočetné verzie o príčine smrti: v deň nešťastia sa hovorilo o mozgovej mŕtvici, druhý deň sa vravelo o infarkte, pitevný nález však potrdil smrť spôsobenú guľkou z revolveru. Mŕtve telo korunného princa mohlo byť vystavené v kaplnke viedenského Hofburgu.

Existencia mŕtvoly Rudolfovej milenky bola dlho utajená. Do súčasnosti je pozadie tejto udalosti neobjasnené. Viedenský dvor od počiatku nemal záujem na zverejnení skutočnej príčiny incidentu. Lekári ako dôvod samovraždy uviedli pretrvávajúcu duševnú chorobu a z nej vyplývajúce skratové konania. Vďaka tomuto konštatovaniu mohol byť Rudolf 5. 2. 1889 pochovaný v rodovej Kapucínskej krypte vo Viedni. Mlčanie o Maryinej mŕtvole bolo zachovávané až do zániku monarchie v r. 1918.

Rodokmeň princa Rudolfa[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold II.
 
 
 
 
 
 
 
František II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Ludovika Španielska
 
 
 
 
 
 
 
František Karol Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia Neapolsko-sicílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Karolína
 
 
 
 
 
 
 
František Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Friedrich Michael Falcko-birkenfeldský
 
 
 
 
 
 
 
Maximilán Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Františka Falcko-sulzbachská
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Bádenský
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Frederika Bádenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Rudolf Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam Bavorský
 
 
 
 
 
 
 
Pius August Bavorský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Falcko-zweibrückenská
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián Jozef Bavorský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ludvík Engelbert z Arenbergu
 
 
 
 
 
 
 
Amália Lujza Arembergská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Marie Adélaïde Julie de Mailly
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Friedrich Michael Falcko-birkenfeldský
 
 
 
 
 
 
 
Maximilán Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Františka Falcko-sulzbachská
 
 
 
 
 
 
 
Ludovika Wilhelmina Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Bádenský
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Frederika Bádenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

B. Hamannová: RUDOLF HABSBURSKÝ, princ rebel, Ikar, Praha 2006, ISBN 80-249-0792-5