Malý Dračí štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′19″S 20°05′42″V / 49,171944°S 20,095°V / 49.171944; 20.095
Malý Dračí štít
vrch
Wysoka a10.jpg
V poľskom popise Mały Smoczy Szczyt
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 518 m n. m.
Súradnice 49°10′19″S 20°05′42″V / 49,171944°S 20,095°V / 49.171944; 20.095
Najľahší výstup Len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Dračí štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Malý Dračí štít (poľ. Mały Smoczy Szczyt , nem. Kleine Déchyspitze) je nižší severozápadný vrchol Dračieho štítu, vysoký 2 518 m n. m. vo Vysokých Tatrách. Od juhovýchodného vrcholu Vysokej ho delí Vyšné Dračie sedlo.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia hlavný vrchol dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs a vedľajší nižší Kleine Déchyspitze, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho. Malý Dračí štít v maďarskej nomenklatúre nemá osobitný názov.[1]

Prví na štíte[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými pravdepodobne boli horolezci, ktorí vystúpili na hlavný vrchol Dračieho štítu.

  • 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.
  • 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Je prístupný len v sprievode horského vodcu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]