Vidlové veže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V / 49.198611; 20.215833
Vidlové veže
vrch
Kezmarak.JPG
Zľava dva vrcholy Kežmarských štítov, hmla sa opiera o Vidlové veže, Lomnický štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 522,8 m n. m.
Súradnice 49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V / 49.198611; 20.215833
Najľahší výstup III, Východná Vidlová veža. IV, mimoriadne exponované, len pre horolezcov.
Prvovýstup Západná V. veža - K. Englisch, Veľká V. veža - Mikuláš Sontág,
Johann Hunsdorfer
 - dátum august 1903
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Vidlový hrebeň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Vidlové veže tvoria krajinársky veľkolepý trojvežový Vidlový hrebeň, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským. Hoci sú viditeľne nižšie než susedné dva štíty, zaujmú odvážnym tvarom. Exponovaný prechod „Vidiel“ patrí k najpôsobivejším hrebeňovkám Tatier.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň Vidiel začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Západná Vidlová veža (2480 m), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2413 m), Veľká Vidlová veža (2522,8 m), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny – asi 180 m – spadajú do Cmitera (záver Skalnatej doliny), severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier.
  • 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV.
  • 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.

Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obťažnosti V – VI.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel, Olympia 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]