Vidlové veže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V / 49.198611; 20.215833
Vidlové veže
vrch
Kezmarak.JPG
Zľava dva vrcholy Kežmarských štítov,
hmla sa opiera o Vidlové veže, Lomnický štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 522,8 m n. m.
Súradnice 49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V / 49.198611; 20.215833
Najľahší výstup III, Východná Vidlová veža. IV, mimoriadne exponované,
len pre horolezcov.
Prvovýstup Západná Vidlová veža -
K. Englisch
, Veľká Vidlová veža -
Mikuláš Sontág,
Ján Hunsdorfer
 - dátum august 1903
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským.[1][2]

Veže[upraviť | upraviť kód]

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (2 480 m n. m.), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2 413 m n. m.), Veľká Vidlová veža (2 522,8 m n. m.), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi 180 m – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.[1] [2]

V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly.[1]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.[3]

Niekoľko zaujímavých prvovýstupov[upraviť | upraviť kód]

  • 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier.
  • 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV.
  • 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.[2]

Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obťažnosti V – VI.[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  3. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]