Kamzík vrchovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kamzík vrchovský
Rupicapra rupicapra Schartschrofen.JPG
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rupicapra rupicapra
Linnaeus, 1758
Rupicapra rupicapra.png
Rozšírenie (podľa definície kamzíka vrchovského platnej do roku 2011) – žltou farbou je zvýraznená introdukcia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kamzík vrchovský[1] (staršie [alebo po česky]: kamzík horský[2], staršie: kamzík [3][4]; lat. Rupicapra rupicapra) je menší druh z rodu Rupicapra z čeľade turovité.

Širšie významy kamzíka vrchovského[upraviť | upraviť kód]

1. Do roku 2011 sa pod kamzíka vrchovského zaraďovali aj dnes samostatné druhy[5][6][7][1]:

Jedna práca z roku 2011 od kamzíka vrchovského okrem vyššie uvedených dvoch druhov oddeľuje (i keď s otáznikom) ako ďalší samostatný druh aj kamzíka balkánskeho (Rupicapra balcanica) [do roku 2011: poddruh Rupicapra rupicapra balcanica]. Nie všetky texty túto zmenu (teda oddelenie vyššie uvedených 2 či 3 druhov od kamzíka vrchovského) akceptujú.

2. V dávnejšej minulosti (do roku 1985, ale sčasti aj neskôr) sa pod kamzíka vrchovského zaraďoval navyše aj dnes samostatný druh kamzík stredozemný (Rupicapra pyrenaica), ktorý sa alternatívne považuje za tri druhy (porovnaj článok Rupicapra). Pod kamzíka vrchovského bol radený ako tri poddruhy: Rupicapra rupicapra pyrenaica, Rupicapra rupicapra parva a Rupicapra rupicapra ornata. Takto vymedzený kamzík vrchovský bol (ak sa odhliadne od vymretých druhov) zhodný s rodom Rupicapra.[1][8]

Poddruhy [1][9][5][upraviť | upraviť kód]

Kamzík vrchovský v užšom zmysle (teda po zmene z roku 2011) má tieto poddruhy:

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Kamzík vrchovský v užšom zmysle (teda podľa definície od roku 2011) žije najmä v európskych pohoriach Tatry, Alpy, Chartreuse a na Balkáne.

Kamzík vrchovský podľa definície do roku 2011 žije aj v Rumunsku, Malej Ázii a v oblasti Kaukazu.

Kamzík vrchovský podľa starej definície žije aj v oblasti Pyrenejí, severného Španielska a v Apeninách.

Etológia[upraviť | upraviť kód]

Kamzíky žijú v strednej nadmorskej výške a sú prispôsobené na život v strmom a členitom skalnatom teréne. Dospelé jedince dorastajú do výšky 75 cm a vážia od 20 do 40 kg. Samce aj samice majú krátke priame parožie, ktoré je na konci zahnuté dozadu. V lete je ich srsť hnedá a na zimu sa zosvetlí. Výraznou charakteristikou je biela tvár so zreteľnými čiernymi pásmi pod očami, bielym zadkom a čiernym pásom pozdĺž chrbta.

Dožívajú sa približne 20 rokov a živí sa najmä bylinami a lišajníkmi.

Samice s mláďatami žijú v stáde, samce sa zvyknú zdržiavať osamote počas celého roka. Počas ruje (neskorý november/začiatok decembra, v máji na Novom Zélande), samce spolu bojujú o priazeň samíc. Po oplodnení nasleduje 20 týždňové tehotenstvo, po ktorom sa rodí jedno mláďa. Po jednom roku je mláďa plne vyvinuté.

Chov v ľudskej opatere na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku sa ich chovu historicky ako zatiaľ jediná a dlhodobo venuje Zoologická záhrada Košice (kamzík vrchovský alpský). Patrí medzi najúspešnejších chovateľov spomedzi európskych zoo, od roku 1991 dodnes odchovala až 33 mláďat.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 86.
  2. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník, Bratislava: Príroda, 1971, S. 182
  3. Veľký slovensko-ruský slovník, Bratislava: Veda, 1979, S. 802
  4. kamzík. In: Slovenský náučný slovník 1932
  5. a b Colin P. Groves und David M. Leslie Jr.: Family Bovidae (Hollow-horned Ruminants). In: Don E. Wilson und Russell A. Mittermeier (Hrsg.): Handbook of the Mammals of the World. Volume 2: Hooved Mammals. Lynx Edicions, Barcelona 2011, ISBN 978-84-96553-77-4, S. 741–743
  6. Colin Groves und Peter Grubb: Ungulate Taxonomy. Johns Hopkins University Press, 2011, S. 1–317 (S. S. 108–280)
  7. www.Zootierliste.de [online]. zootierliste.de, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
  8. Urban, Peter & Malina, Radovan. (2017). REŠTITÚCIA KAMZÍKA VRCHOVSKÉHO TATRANSKÉHO (RUPICAPRA RUPICAPRA TATRICA) DO NÍZKYCH TATIER (STREDNÉ SLOVENSKO). 4. [1]
  9. kamzík [online]. beliana.sav.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
  10. a b ZUPAN, Miha. Mineral Supply and Fertility of Chamois [online]. Univerzita v Ľubľani. Dostupné online.
  11. a b KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autor druhu Ján Krištofík. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Kamzík vrchovský alpský - Rupicapra rupicapra rupicapra, s. 508 - 513.
  12. PAPAIOANNOU, Haritakis I.; KATI, Vassiliki I.. Current status of the Balkan chamois (Rupicapra rupicapra balcanica) in Greece : Implications for conservation [online]. Belg. J. Zool., 137 (1) : 33-39, 2007, [cit. 2011-11-25]. Dostupné online.
  • Aulagnier, S., Giannatos, G. & Herrero, J. 2008. Rupicapra rupicapra. In: IUCN 2017. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2017.1. <www.iucnredlist.org>. Prístup 25. júna 2017.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chamois na anglickej Wikipédii.