Zlatnianske predhorie
| Zlatnianske predhorie | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Okolie Zlatna
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Topoľčany, Zlaté Moravce |
| Časť | Veľkého Tribča |
| Hranice | Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie, Žitavská pahorkatina, Kostolianska kotlina, Jelenec |
| Mestá | Zlatno, Velčice, Žikava, Lovce |
| Rieky | Jarky, Čerešňový potok |
| Súradnice | 48°26′49″S 18°17′53″V / 48,447°S 18,298°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 220 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlatnianske predhorie je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá južnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára úzky pás, vedúci od Súloviec na západnom okraji pohoria, po Velčice, Lovce a Žikavu na východnom okraji, severne od Zlatých Moraviec. Zlatnianske predhorie z veľkej časti susedí s časťami pohoria Tribeč, menovite na severozápade sa krátkym úsekom dotýka Hornonitrianske predhorie, severne nadväzuje Vysoký Tribeč, obe časti Veľkého Tribča. Na východe susedí Skýcovská vrchovina (časť Rázdiela) a juhozápadne podcelok Jelenec a časť Kostolianska kotlina. Na západnom okraji malým úsekom susedí Podunajská pahorkatina s časťou Tribečské podhorie a juhovýchodný okraj prechádza do Žitavskej pahorkatiny.[1]
Západné úbočia patria do povodia Nitry, kde smeruje najvýznamnejší prítok Dubnica. Strednú a východnú časť odvodňujú prítoky riečky Žitava, do ktorej ústí Čerešňový potok, Stránka či Jarky. Zo sídiel leží hlbšie v predhorí iba Zlatno, na okraji potom Velčice, Lovce a Žikava na juhovýchode a Súlovce na západnom okraji.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Západná a stredná časť Zlatnianskeho predhoria patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, východná časť je z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v južnej časti ležiaci chránený areál Topoľčianska zubria zvernica.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky atraktívne lokality sú najmä Topoľčianska zubria zvernica v juhovýchodnej časti a ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno. Oblasťou vedie niekoľko značených turistických trás, smerujúcich do vyšších častí pohoria.
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Ponitrianskej magistrále z Kostolian pod Tribečom cez Veľký Tribeč a Zlatno na Hrušovský hrad - po
modro značenom chodníku zo Zlatna do sedla Rakyta - po
žltej trase zo Zlatna na Čierny hrad[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.