Zlatnianske predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°26′49″S 18°17′53″V / 48,447°S 18,298°V / 48.447; 18.298
Zlatnianske predhorie
geomorfologická časť
Tribča
Zlatno, Zlaté Moravce pohlad.JPG
Okolie Zlatna
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Topoľčany, Zlaté Moravce
Časť Veľkého Tribča
Hranice Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie, Žitavská pahorkatina, Kostolianska kotlina, Jelenec
Mestá Zlatno, Velčice, Žikava
Rieky Jarky, Čerešňový potok
Súradnice 48°26′49″S 18°17′53″V / 48,447°S 18,298°V / 48.447; 18.298
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zlatnianske predhorie je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá južnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára úzky pás, vedúci od Súloviec na západnom okraji pohoria, po Velčice a Žikavu na východnom okraji, severne od Zlatých Moraviec. Zlatnianske predhorie z veľkej časti susedí s časťami pohoria Tribeč, menovite na severozápade sa krátkym úsekom dotýka Hornonitrianske predhorie, severne nadväzuje Vysoký Tribeč, obe časti Veľkého Tribča. Na východe susedí Skýcovská vrchovina (časť Rázdiela) a juhozápadne podcelok Jelenec a časť Kostolianska kotlina. Na západnom okraji malým úsekom susedí Podunajská pahorkatina s časťou Tribečské podhorie a juhovýchodný okraj prechádza do Žitavskej pahorkatiny.[1]

Západné úbočia patria do povodia Nitry, kde smeruje najvýznamnejší prítok Dubnica. Strednú a východnú časť odvodňujú prítoky riečky Žitava, do ktorej ústí Čerešňový potok, Stránka či Jarky. Zo sídiel leží hlbšie v predhorí iba Zlatno, na okraji potom Velčice a Žikava na juhovýchode a Súlovce na západnom okraji.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Západná a stredná časť Zlatnianskeho predhoria patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, východná časť je z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v južnej časti ležiaci chránený areál Topoľčianska zubria zvernica.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Turisticky atraktívne lokality sú najmä Topoľčianska zubria zvernica v juhovýchodnej časti a ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno. Oblasťou vedie niekoľko značených turistických trás, smerujúcich do vyšších častí pohoria.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]