Veľká Ostrá (Tribeč)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°32′39″S 18°29′19″V / 48,5442°S 18,4887°V / 48.5442; 18.4887
Veľká Ostrá
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Žarnovica, Zlaté Moravce
Obce Veľké Pole, Skýcov
Časť Skýcovská vrchovina
Pohorie Tribeč
Podcelok Rázdiel
Povodie Nitra
Nadmorská výška 745,4 m n. m.
Súradnice 48°32′39″S 18°29′19″V / 48,5442°S 18,4887°V / 48.5442; 18.4887
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Ostrá (745,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Veľké Pole, približne 11 km juhovýchodne od Partizánskeho.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[3] Vrchol leží na pomedzí Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Zlaté Moravce a Žarnovica a zasahuje na katastrálne územie obcí Skýcov a Veľké Pole.[4] Východne od vrchu prechádza cesta II/512, spájajúca Oslany a Žarnovicu cez Veľké Pole.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká Ostrá je najvyšším vrchom severnej časti pohoria. Nepatrne nižší Hrubý vrch (735 m n. m.) susedí severozápadným smerom, severne leží Dobrotín (560 m n. m.), na východe vrch Stráž (857 m n. m.), juhovýchode Sokolec (799 m n. m.) a juhozápadným smerom Mníchová (Rázdiel) (687 m n. m.).[5] Vrch leží v povodí rieky Nitry; na západných svahoch pramení Drahožica, východné odvodňujú prítoky Oslianskeho potoka, oba smerujúce severným smerom. Juhovýchodné svahy odvodňujú prítoky Hostianskeho potoka do Žitavy. Najbližšími sídlami sú na východe ležiaca obec Veľké Pole, severne situovaná Radobica a juhozápadne položený Skýcov.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesný porast Veľkej Ostrej poskytuje veľmi obmedzený rozhľad, no i to iba z miest s riedkou vegetáciou. Viditeľné sú najmä okolité vrchy pohoria a susedná južná časť Vtáčnika. Z vhodných lokalít možno pozorovať tiež Považský Inovec, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup vedie z okolitých sídiel. Východne vedie i cesta II/512, ktorá uľahčuje prístup do inak pomerne odľahlej oblasti. Sedlom na severozápade prechádza zokruhovaná zelená turistická značka značená trasa z Veľkých Uheriec, z ktorej sa dá odbočiť na vrchol.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  5. Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]