Hrubý vrch (Tribeč)
| Hrubý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Partizánske |
| Obec | Veľké Uherce |
| Časť | Skýcovská vrchovina |
| Pohorie | Tribeč |
| Podcelok | Rázdiel |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 734,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°33′07″S 18°28′52″V / 48,5519°S 18,4811°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Veľkých Uheriec
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubý vrch (734,5 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Veľké Uherce, približne 9 km juhovýchodne od Partizánskeho.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[3] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Partizánske a v katastrálnom území obce Veľké Uherce.[4] Vrch je súčasťou CHKO Ponitrie a severne leží prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hrubý vrch a susedná Veľká Ostrá (745 m n. m.) sú najvyššími vrchmi v severnej časti pohoria. Sedlom oddelená Veľká Ostrá sa nachádza juhovýchodným smerom, južne leží Papaj vrch (616 m n. m.) a Mníchová (Rázdiel) (687 m n. m.), západne Veľký Vracov (606 m n. m.) a severne Dobrotín (560 m n. m.).[5] Vrch patrí do povodia rieky Nitry a odvodňuje ho riečka Drahožica a jej prítoky. Najbližšími sídlami sú severne ležiace obce Radobica, Veľké Uherce a Kolačno, východe ležiace Veľké Pole a juhozápadne položený Skýcov.[2] Blízko vrcholu stojí telekomunikačný stožiar.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast pokrýva veľkú časť Hrubého vrchu, preto výhľady z neho sú veľmi obmedzené. Z vhodných miest s redšou vegetáciou vidieť okolité vrchy pohoria a južnú časť Vtáčnika, zriedkavo však tiež Pohronský Inovec, Štiavnické a Strážovské vrchy, či Považský Inovec.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Severozápadným úbočím vedie sedlom Veľkej Ostrej zokruhovaná značená trasa z Veľkých Uheriec. Z nej sa dá odbočiť a lesným chodníkom vystúpiť na blízky vrchol.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.