Skýcovská vrchovina
| Skýcovská vrchovina | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Severná časť, Vrchhora | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky |
| Okresy | Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce |
| Časť | Rázdiela |
| Hranice | Kolačnianska brázda, Veľkopoľská vrchovina, Lehotská planina, Žitavská pahorkatina, Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie |
| Mestá | Skýcov, Hostie |
| Rieky | Vyčoma, Drahožica, Hostiansky potok |
| Súradnice | 48°32′38″S 18°26′13″V / 48,544°S 18,437°V |
| Najvyšší bod | Sokolec |
| - výška | 799 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 280 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skýcovská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej a južnej časti podcelku, v širšom okolí obce Skýcov.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v severovýchodnej časti pohoria Tribeč a zaberá veľkú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Skýcov, na južnom okraji Hostie a na západnom Veľký Klíž. Na severe a východe susedia časti materského podcelku, Kolačnianska brázda a Veľkopoľská vrchovina, južne nadväzuje Lehotská planina (podcelok Pohronského Inovca) a Žitavská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny. Západným smerom pokračuje pohorie podcelkom Veľký Tribeč, konkrétne geomorfologické časti Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč a Hornonitrianske predhorie. Severnejšie klesá západný okraj do Tribečského podhoria, ktoré je súčasťou Podunajskej pahorkatiny.[1]
Severné a západné úbočia patria do povodia Nitry a jej prítokov, z ktorých najvýznamnejšie sú Drahožica a Vyčoma. Južne orientované oblasti sú súčasťou povodia rieky Žitava, do ktorej ústí Hostiansky potok, najvýznamnejší vodný tok tejto oblasti.
Centrálnou časťou vedie údolím Drahožice cez Veľké Uherce na Skýcov a ďalej údolím potoka Leveš do Topoľčianok cesta II/511, z ktorej v Skýcove odbočuje cesta do Bošian.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Okrajové časti Skýcovskej vrchoviny patria do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, centrálna oblasť je však z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v severnej časti ležiaca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky atraktívne sú lokality v západnej časti, v blízkosti obce Veľký Klíž, ktorá je dlhodobo základňou turistov zo širokého okolia. Modro značený chodník vedie na Vrchhoru a Michalov vrch, častým cieľom výstupov je aj Veľký Vracov (609,1 m n. m.). Južnou časťou vrchoviny vedie cez Hrušovský hrad obľúbená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča do Jedľových Kostolian. Okolie Skýcova je známou hubárskou oblasťou a v južnej časti je mimo Hrušovského hradu turisticky atraktívne (už mimo Skýcovskej vrchoviny ležiace) okolie Topoľčianok s kaštieľom, parkom a zvernicou.
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Sokolec (vrch v Tribeči) (799 m n. m.)
- Veľká Ostrá (745 m n. m.)
- Lámaniny (730 m n. m.)
- Veľký Vracov (609 m n. m.)
- Michalov vrch (541 m n. m.)[3]
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Ponitrianskej magistrále z Veľkého Tribča cez Hrušovský hrad do Jedľových Kostolian - po
modro značenom chodníku z Brodzian cez Veľký Klíž a lokalitu Vrchhora, odkiaľ vedie odbočka na Michalov vrch (541 m n. m.), na rázcestie Vojtechov - po
zelenej trase:
- z Veľkých Uheriec okolo priehrady k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly
- zo sedla Rakyta cez Krásny vrch (566 m n. m.) a Skýcov na rázcestie Lúky pod Kruhom (napojenie na Ponitriansku magistrálu)
- z Topoľčianok na Hrušovský hrad[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
- ↑ TM 137 Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-10-03]. Dostupné online.