Čierny hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V / 48.4688528; 18.3011333
Čierny hrad
Hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Zlaté Moravce
Obec Zlatno
Nadmorská výška 573 m n. m.
Súradnice 48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V / 48.4688528; 18.3011333
Vznik 13.-14. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Zlatno
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
RedHut.svg
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
Webová stránka: http://www.ciernyhrad.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Čierny hrad je zaniknutý hrad na Slovensku v pohorí Tribeč, nachádzajúci sa 13 km severne od Zlatých Moraviec nad obcou Zlatno.

Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.

Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.[1] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.[2]. V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.[2]

Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).[2] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.

Od roku 2006 prebiehajú na hrade popri archeologickom výskume aj konzervačné práce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slivka, M – Barič, J. - Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad
  2. a b c Bóna, M. - Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]