Silicit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Silicit
Čerstvý lom rohovca
Čerstvý lom rohovca
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, opál, chalcedón
Vlastnosti
Textúramasívna
Farbasivá, biela, čierna

Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.

Vznik a klasifikácia[upraviť | upraviť kód]

Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:[1]

  • Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
  • Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretých organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity (z rádiolárií) alebo spongolit (ihlice hubiek).
  • Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze – spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO2, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrécie. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje, môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie, z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
  • Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO2 bohatých hornín, najmä niektorých tufov.
Rohovec, zbierky USGS.

Na vznik niektorých typov silicitov sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. Na Slovensku sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), alebo v pieninských vápencoch bradlového pásma. Vo flyšových pohoriach ich možno pozorovať v rámci menilitového súvrstvia a inde.[3]

Použitie[upraviť | upraviť kód]

Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  2. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  3. Minerály a horniny Slovenska - Rohovec, pazúrik [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-16]. Dostupné online.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť kód]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silicit