Pľaša (vrch)
O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).
| Pľaša Płasza | |
| vrch | |
 Vrchol Pľaše v polovici marca
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Powiat leski |
| Obec | Stakčín |
| Katastrálne územie | Ruské |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Povodie | Cirocha, Uh |
| Nadmorská výška | 1 162,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′47″S 22°24′07″V / 49,11313°S 22,40194°V |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
| Najľahší výstup | z obce Runina po   turistickej značke
|
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok | 2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Pľaša | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Pľaša (poľ. Płasza) (1 162,8 m n. m.)[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.
Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Kurników Beskid (1 037,0 m n. m.) na severozápade a Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na juhovýchode.
Na slovenskej strane spadá do národnej prírodnej rezervácie Pľaša, vyhlásenej v roku 1967 na výmere 110,80 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany[2], ktorá je súčasťou Národného parku Poloniny, zatiaľ čo na poľskej strane spadá do poľ. Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.
Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.
Obsah
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).
Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol Pľaše sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.) a poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.).
Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Pľaša je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskej republiky – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).
Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po zelenej a následne červenej turistickej značke.
Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]
Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po 
značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m - po značke hrebeňom smerom od vrchu Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)
Z Poľska[5][upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke hrebeňom smerom od vrchu Riaba Skała (1 199,0 m n. m.) - po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)
Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]
Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Vrchol Pľaše
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca
Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (v strede)
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v auguste
Výhľad z Pľaše na slovenskú stranu v pozadí Vihorlatské vrchy
Výhľad z Pľaše na poľskú stranu, na Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v zime
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu zo Sninského kameňa v zime
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
- ↑ Pľaša. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-17]. Dostupné online.
- ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Pľaša (národná prírodná rezervácia)
- Stužica – Bukovské vrchy
- Bukovské vrchy
- Poloniny
- Národný park Poloniny
- Park tmavej oblohy Poloniny
- Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pľaša (vrch)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
- 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Pľaše na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
- Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
- Poloniny na Poloniny.fussion.info
