Morské oko (jazero)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Morské oko (národná prírodná rezervácia).
Súradnice: 48°54′56″S 22°11′53″V / 48,91552°S 22,19809°V / 48.91552; 22.19809
Morské oko
Veľké Vihorlatské jazero
jazero
Morské oko 006.JPG
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Remetské Hámre
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 618 m n. m.
Súradnice 48°54′56″S 22°11′53″V / 48,91552°S 22,19809°V / 48.91552; 22.19809
Dĺžka 750 m
Šírka 312 m
Hĺbka maximálna: 25,1 m
Rozloha 13,8 ha (0 km²)
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po modrá turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Odtok vody Okna
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Morské oko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch; Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku

Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.[1]

Vznik a poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa
Historický pohľad na Morské oko z roku 1888

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu (1 017,9 m n. m.) a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m.

Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma[2] územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.

Opis jazera[upraviť | upraviť zdroj]

Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.

Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Morské oko) v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[4] Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.

Riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie oficiálne pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže Blatto teich) a potoky, ktoré do neho ústili, niesli názvy Malý potok (Malý bach) a Veľký potok (Veľký bach). Pod pomenovaním Morské oko sa jazero prvýkrát uvádza až na mapách z obdobia tzv. františkánskeho mapovania (konkrétne z roku 1826). Keďže názvom morské oko sú v odborných kruhoch označované len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch takým nie je, vedci sa mu snažili dať iné pomenovania - napr. Beskydské jazero (rok 1876), Sninské jazero či Remetské jazero (1907). Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes.[5]

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), po modrá turistická značka modrej turistickej značke je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko, k nemu turistov zavedie žltá turistická značka žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
  3. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online.
  4. Morské oko. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  5. Miro Buraľ. Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30 (článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov) [PDF]. Humenné : FAMM PRESS, s. r. o., 2007-07-23, [cit. 2016-02-23]. Dostupné online.
  6. Arnošt Guldan. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec : rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]