Nežabec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°55′40″S 22°13′45″V / 48,92788°S 22,22926°V / 48.92788; 22.22926
Nežabec
vrch
Sninský kameň - inverzia 046.jpg
Pohľad na Nežabec (vpravo vzadu) zo Sninského kameňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Košický kraj
Okresy Snina, Sobrance
Obce Kolonica, Vyšná Rybnica
Pohorie Vihorlatské vrchy
Povodie Cirocha, Okna
Nadmorská výška 1 023,4 m n. m.
Súradnice 48°55′40″S 22°13′45″V / 48,92788°S 22,22926°V / 48.92788; 22.22926
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup z obce Strihovce po žltá turistická značka červená turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Nežabec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Tretí najvyšší vrch Vihorlatských vrchov

Nežabec (1 023,4 m n. m.)[1] je tretí najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy.

Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, v severovýchodnej časti zvyšku kaldery bývalého stratovulkánu, nad obcou Strihovce v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Vrcholom prechádza hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Snina a Sobrance.

Vrchol Nežabca patrí do chráneného územia Vihorlatský prales[2], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vrchol zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na husto zalesnenom vrchole je osadený turistický smerovník, nechýba na ňom schránka s vrcholovou knihou.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Nežabec vedie hlavná hrebeňová červená turistická značka červená turistická značka, ktorá vedie z obce Podhoroď cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), Nežabec, Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), sedlo Tri tably (825 m n. m.), sedlo Rozdiel (815 m n. m.) a Lysák (821,1 m n. m.) do obce Remetské Hámre.

Najľahší je výstup z obce Strihovce po žltá turistická značka žltej a následne červená turistická značka červenej turistickej značke.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po červená turistická značka značke z obce Podhoroď, trvanie: ↑ 5:50 h, ↓ 5:10 h, prevýšenie: 681 m
  • po červená turistická značka značke z obce Remetské Hámre, trvanie: ↑ 5:15 h, ↓ 4:25 h, prevýšenie: 747 m
  • po zelená turistická značka značke z obce Ruská Bystrá cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:40 h, ↓ 3:45 h, prevýšenie: 573 m
  • po žltá turistická značka značke z obce Strihovce cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:15 h, prevýšenie: 587 m
  • po modrá turistická značka značke z mesta Snina cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:50 h, ↓ 4:00 h, prevýšenie: 807 m
  • po zelená turistická značka značke z obce Zemplínske Hámre cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:25 h, ↓ 2:50 h, prevýšenie: 676 m

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedloSninský kameň
2. deň: Sninský kameňVihorlatKyjovPorúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Turistický klub LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  3. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]