Nežabec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Nežabec
vrch
Pohľad na Nežabec (vpravo vzadu) zo Sninského kameňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Košický kraj
Okresy Snina, Sobrance
Obce Kolonica, Vyšná Rybnica
Pohorie Vihorlatské vrchy
Povodie Cirocha, Okna
Nadmorská výška 1 023,4 m n. m.
Súradnice 48°55′40″S 22°13′45″V / 48,92788°S 22,22926°V / 48.92788; 22.22926
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup z obce Strihovce po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Nežabec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tretí najvyšší vrch Vihorlatských vrchov

Nežabec (1 023,4 m n. m.)[1] [2] je tretí najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy.

Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, v severovýchodnej časti zvyšku kaldery bývalého stratovulkánu, nad obcou Strihovce v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Vrcholom prechádza hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Snina a Sobrance.

Vrchol Nežabca patrí do chráneného územia Vihorlatský prales[3], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vrchol zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na husto zalesnenom vrchole je osadený turistický smerovník, nechýba na ňom schránka s vrcholovou knihou.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Nežabec vedie hlavná hrebeňová červená turistická značka, ktorá vedie z obce Podhoroď cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), Nežabec, Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), sedlo Tri tably (825 m n. m.), sedlo Rozdiel (815 m n. m.) a Lysák (821,1 m n. m.) do obce Remetské Hámre.

Najľahší je výstup z obce Strihovce po žltej a následne červenej turistickej značke.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po značke z obce Podhoroď, trvanie: ↑ 5:50 h, ↓ 5:10 h, prevýšenie: 681 m
  • po značke z obce Remetské Hámre, trvanie: ↑ 5:15 h, ↓ 4:25 h, prevýšenie: 747 m
  • po značke z obce Ruská Bystrá cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:40 h, ↓ 3:45 h, prevýšenie: 573 m
  • po značke z obce Strihovce cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:15 h, prevýšenie: 587 m
  • po značke z mesta Snina cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:50 h, ↓ 4:00 h, prevýšenie: 807 m
  • po značke z obce Zemplínske Hámre cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:25 h, ↓ 2:50 h, prevýšenie: 676 m

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedloSninský kameň
2. deň: Sninský kameňVihorlatKyjovPorúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Turistický klub LOKO Humenné Archivované 2018-06-15 na Wayback Machine organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  3. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
  4. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nežabec

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]