Vihorlatská hornatina

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vihorlatská hornatina
geomorfologická časť
Vihorlatských vrchov
Vihorlat zo Sninského kameňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Snina, Humenné, Sobrance, Michalovce
Nadradená
jednotka 		Vihorlat
Susedné
jednotky 		Kyjovská planina, Podvihorlatská pahorkatina, Jasenovská hornatina, Humenské podolie, Ublianska pahorkatina
Rieky Barnov, Okna, Porubský potok, Jovsiansky potok, Kamenica
Súradnice 48°54′29″S 22°10′01″V / 48,908°S 22,167°V / 48.908; 22.167
Najvyšší bod Vihorlat
 - výška 1 075,5 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Poloha v Košickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vihorlatská hornatina[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria[2] s najvyšším vrchom Vihorlat (1 076 m n. m.).[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v strednej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj hornatiny tak nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Humenské podolie na severozápade a Ublianska pahorkatina na severovýchode, juhovýchodne pokračujú Vihorlatské vrchy časťou Jasenovská hornatina. Južným smerom svahy klesajú do Východoslovenskej pahorkatiny a jej časti Podvihorlatská pahorkatina a západne a severozápadne nadväzuje Kyjovská planina, patriaca opäť Vihorlatu.[2]

Hornatina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Snina, Humenné, Sobrance a Michalovce.[4] Časť hornatiny zasahuje do Vojenského obvodu Valaškovce.[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do Cirochy, južne smerujúce potoky vodu odvádzajú do Uhu, oba patriace do povodia Bodrogu. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Barnov a Kamenica v severnej a Okna, Porubský a Jovsiansky potok v južnej časti.[5]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť oblasti patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Sninský kameň, PP Čierny potok, PP Malé Morské oko, PR Ďurova mláka, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Pod Tŕstím a NPR Postávka, NPR Motrogon, NPR Vihorlat, NPR Jovsianska hrabina a NPR Morské oko.[5]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššia časť Vihorlatských vrchov patrí medzi turisticky atraktívne oblasti, kde sa nachádzajú obľúbené ciele návštevníkov. V centre Vihorlatskej hornatiny je Morské oko a nad ním sa vypínajú obľúbené vyhliadkové vrchy Sninský kameň (1 006 m n. m.), Nežabec (1 023 m n. m.) a Motrogon (1 018 m n. m.), no tiež západnejšie ležiaci Vihorlat (1 076 m n. m.).[3]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
  2. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
  4. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vihorlatská_hornatina&oldid=7828628“