Preskočiť na obsah

Krivoštianka (geomorfologická časť)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krivoštianka
geomorfologická časť
Vihorlatských vrchov
Jasenovský hrad na severnom okraji
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Humenné, Michalovce
Nadradená
jednotka		 Humenské vrchy
Susedné
jednotky		 Sokol, Humenské podolie, Mernícka pahorkatina, Pozdišovský chrbát, Laborecká niva, Podvihorlatská pahorkatina, Kyjovská planina
Mesto Strážske
Rieky Laborec, Turský jarok, Ptava
Súradnice 48°53′10″S 21°53′31″V / 48,886°S 21,892°V / 48.886; 21.892
Najvyšší bod Krivoštianka
 - výška 549 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha niva Laborca
 - výška cca 130 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Poloha v Košickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krivoštianka[1] je geomorfologická časť podcelku Humenské vrchy vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západný výbežok pohoria[2] a jej najvyšší vrch Krivoštianka dosahuje 549 m n. m..[3]

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza na západnom okraji pohoria a zaberá väčšiu, juhozápadnú časť podcelku. Severný okraj územia nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Mernícka pahorkatina na severozápade a Humenské podolie na severe a severovýchode. Na severovýchod pokračujú Humenské vrchy časťou Sokol a juhovýchodne nadväzuje podcelok Vihorlat s podcelkom Kyjovská planina. Južný okraj susedí s Východoslovenskou pahorkatinou a jej časťami Podvihorlatská pahorkatina, Laborecká niva a Pozdišovský chrbát.[2]

Hrebeňom vedie hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce.[4] Oblasť patrí do povodia rieky Laborec, ktorá pretína horský hrebeň v západnej časti a do ktorej ústia potoky zo severných i južných svahov. Medzi významné vodné toky patrí Turský jarok, odvodňujúci centrálnu časť a Ptava, tečúca východným okrajom. Západným okrajom preteká riečka Ondavka, odvádzajúca vodu do Ondavy.[5]

Významné vrcholy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Krivoštianka (549 m n. m.)
  • Chlm (495 m n. m.)
  • Uhliská (486 m n. m.)
  • Plúštie (484 m n. m.)[3]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V západnej časti vedie údolím Laborca významná cestná spojnica Strážskeho a Humenného, cesta I/74, ako aj železničná trať Michaľany – Michalovce – Humenné.[6]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Západná časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú tu PR Chlmecká skalka a PR Jasenovská bučina.[5]

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Vihorlatských vrchov patrí vďaka značeným chodníkom medzi ľahko dostupné a obľúbené ciele turistov. Často navštevované sú najmä Jasenovský a Brekovský hrad.[3]

Turistické trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  2. 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  4. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  6. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 68.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krivoštianka_(geomorfologická_časť)&oldid=7829532“