Ostrá Lúka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrá Lúka
obec
Kaštieľ Ostrolúckych
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Nadmorská výška 462 m n. m.
Súradnice 48°32′42″S 19°03′08″V / 48,5450°S 19,0523°V / 48.5450; 19.0523
Rozloha 20,27 km² (2 027 ha) [1]
Obyvateľstvo 317 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 15,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka v roku 1332
Starosta Juraj Jelok[3] (nezávislý)
PSČ 962 61 (pošta Dobrá Niva)
ŠÚJ 518671
EČV (do r. 2022) ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Ostrá Lúka 58
E-mailová adresa ostraluka@stonline.sk
Telefón 045 / 539 11 24
Fax 045 / 539 11 24
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ostrá Lúka
Webová stránka: ostraluka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ostrá Lúka je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na náhornej planine na pomedzí Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny. Pokým východná a západná časť chotára je kopcovitá, okolie obce a južná časť je zvlnená len mierne. Poloha nad údolím Hrona a otvorený horizont poskytuje výhľad tak na blízke vrchy Štiavnického pohoria, ako aj Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.

Prístup do obce je zo severu križovatkou z rýchlostnej cesty R1 pri Budči, z juhovýchodu odbočkou z cesty I/66 cez Breziny. Zvolen je vzdialený 12 km, Krupina 25 km a Banská Štiavnica 27 km.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu poľnohospodárskej pôdy v chotári tvorí hnedozem, z rúd prevládajú andezity a čadiče. V katastri Ostrej Lúky sa v údolí Suchého potoka nachádza prameň „Červený kameň” s výnimočnou kvalitou vody a vyváženým pomerom vápnika a horčíka.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je mierne teplé až teplé, mierne vlhké s priemernými ročnými zrážkami 6007 – 00 mm. Priemerná ročná teplota je 6 – 8,5°C, vegetačné obdobie trvá 165 – 180 dní a snehová prikrývka sa udrží v priemere 40 – 60 dní v roku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie písomné pramene spomínajú dedinku Ostroluka už v roku 1280, historikmi uprednostňovaný je však záznam z roku 1332, kde sa v pápežskom zozname daňovníkov spomína ako Stroluca. Obcou viedla obchodná cesta, na ktorej bola v roku 1393 zriadená mýtna stanica, do tohto obdobia spadá aj výstavba dreveného gotického kostola s farou. Z tohto chrámu sa zachovali iba fragmenty základov na cintoríne a kamenná krstiteľnica, uložená v miestnom kaštieli.[4] Od roku 1420 bola spoločne s okolitými obcami Žigmundom darovaná kráľovnej Barbore a Dobronivskému hradu. V tom čase sa pre obec používal názov Oztralwka, v roku 1773 Ostra Luka a od roku 1927 sa názov obce Ostrá Lúka používa v súčasnej podobe.[5]

Rod Ostrolúckych[upraviť | upraviť zdroj]

S obcou je úzko spätý šľachtický rod Ostrolúckych[5]. Na základe dostupných prameňov sa predpokladá, že tento rod pochádza z Ostrej Lúky a obec bola aj ich vlastníctvom, ktoré získali ako dar. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov, zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vedou. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. Medzi významné osobnosti sa zaraďuje aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela bola blízkou priateľkou Ľudovíta Štúra. Mikuláš sa pričinil o získanie poslaneckého kresla Štúrom za Zvolen v Uhorskom sneme v roku 1847. Príbeh nenaplnenej lásky Adely a Ľudovíta Štúra opisuje dielo Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej. Adela zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a je pochovaná v rodinnej hrobke v obci. Členovia rodu Ostrolúckych bývali v obci do 2. svetovej vojny. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia kaštieľa v Ostrej Lúke na jar 2020
Rekonštrukcia kaštieľa v Ostrej Lúke na jar 2020
  • Kaštieľ Ostrolúckych, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba s manzardovou strechou na pôdoryse obdĺžnika, ktorú v rokoch 1636 – 1641 na objednávku Melichera Ostrolúckeho naprojektoval a postavil Abrahám Artzt z Banskej Štiavnice.[6] Stavba prešla barokovou prestavbou v druhej polovici 18. storočia. Na nárožiach stavby sa nachádzajú dve kruhové veže. V priechode kaštieľa je osadená pamätná tabuľa z roku 1636. Na poschodí kaštieľa sa na klenbách nachádza výmaľba s rastlinnými motívmi z 18. storočia. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany sa javí ako pohodlné šľachtické sídlo s dizajnom typickým pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán.[7] V druhej polovici 20. storočia bolo v kaštieli sídlo Štátneho okresného archívu, ktorý tu spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238 – 1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych.[5] Po odsťahovaní archívu v roku 2005 zostal kaštieľ nevyužitý a postupne začal chátrať. Majetkový podiel štátu v kaštieli (5/6) získala v roku 2012 obec. Zamýšľaná rekonštrukcia sa však pre nedostatok finančných zdrojov neuskutočnila (nepodarilo sa získať prostriedky, keďže obec nezískala súhlas spolumajiteľov) a obecný podiel v kaštieli napokon v roku 2019 predali. Nový majiteľ získal aj menšinový podiel vtedajších spoluvlastníkov. Podmienkou predaja bola obnova kaštieľa a jeho vhodné využitie. V roku 2020 sa v kaštieli uskutočňujú rekonštrukčné práce.
  • Na pamiatku Adely Ostrolúckej bol pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967 na mieste rodinnej hrobky Ostrolúckych postavený pamätník podľa návrhu Ing. Arch. J. Chrobáka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Ostrá Lúka: Obec preslávil rod Ostrolúckych - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
  5. a b c LÚKA, Obec Ostrá. Obec Ostrá Lúka [online]. www.ostraluka.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
  6. Ostrá Lúka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Kaštieľ Ostrolúckych v Ostrej Lúke [online]. vypadni.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrá Lúka

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]