Ostrá Lúka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°32′42″S 19°03′08″V / 48,5450°S 19,0523°V / 48.5450; 19.0523
Ostrá Lúka
obec
Ostrá Lúka - Slovakia - manor-house.jpg
Kaštieľ Ostrolúckych
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Nadmorská výška 462 m n. m.
Súradnice 48°32′42″S 19°03′08″V / 48,5450°S 19,0523°V / 48.5450; 19.0523
Rozloha 20,27 km² (2 027 ha) [1]
Obyvateľstvo 307 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 15,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka v roku 1332
Starosta Juraj Jelok[3] (nezávislý)
PSČ 962 61 (pošta Dobrá Niva)
ŠÚJ 518671
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Ostrá Lúka 58
E-mailová adresa ostraluka@stonline.sk
Telefón 045 / 539 11 24
Fax 045 / 539 11 24
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Ostrá Lúka
Webová stránka: www.ostraluka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ostrá Lúka je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na náhornej planine na pomedzí Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny. Pokým východná a západná časť chotára je kopcovitá, okolie obce a južná časť je zvlnená len mierne. Poloha nad údolím Hrona a otvorený horizont poskytuje výhľad tak na blízke vrchy Štiavnického pohoria, ako aj Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.

Prístup do obce je zo severu križovatkou z rýchlostnej cesty R1 pri Budči, z juhovýchodu odbočkou z cesty I/66 cez Breziny. Zvolen je vzdialený 12 km, Krupina 25 km a Banská Štiavnica 27 km.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu poľnohospodárskej pôdy v chotári tvorí hnedozem, z rúd prevládajú andezity a čadiče. V katastri Ostrej Lúky sa v údolí Suchého potoka nachádza prameň „Červený kameň” s výnimočnou kvalitou vody a vyváženým pomerom vápnika a horčíka.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je mierne teplé až teplé, mierne vlhké s priemernými ročnými zrážkami 6007 – 00 mm. Priemerná ročná teplota je 6 – 8,5°C, vegetačné obdobie trvá 165 – 180 dní a snehová prikrývka sa udrží v priemere 40 – 60 dní v roku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie písomné pramene spomínajú dedinku Ostroluka už v roku 1280, historikmi uprednostňovaný je však záznam z roku 1332, kde sa v pápežskom zozname daňovníkov spomína ako Stroluca. Obcou viedla obchodná cesta, na ktorej bola v roku 1393 zriadená mýtna stanica, do tohto obdobia spadá aj výstavba dreveného gotického kostola s farou. Z tohto chrámu sa zachovali iba fragmenty základov na cintoríne a kamenná krstiteľnica, uložená v miestnom kaštieli. Od roku 1420 bola spoločne s okolitými obcami Žigmundom darovaná kráľovnej Barbore a Dobronivskému hradu. V tom čase sa pre obec používal názov Oztralwka, v roku 1773 Ostra Luka a od roku 1927 sa názov obce Ostrá Lúka používa v súčasnej podobe.

Rod Ostrolúckych[upraviť | upraviť zdroj]

S obcou je úzko spätý rod Ostrolúckych, ktorým bola Ostrá Lúka darovaná Ottovi de Ostroluka listinou Ladislava IV. už v roku 1286. Členovia rodu zastávali dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky, no ovplyvňovali tiež oblasť kultúry. Medzi významné osobnosti sa zaraďuje Mikuláš Ostrolúcky a jeho dcéra Adela, ktorá bola blízkou priateľkou Ľudovíta Štúra. Mikuláš sa pričinil o získanie poslaneckého kresla Štúrom za Zvolen v Uhorskom sneme v roku 1847. Príbeh nenaplnenej lásky Adely a Ľudovíta Štúra opisuje dielo Jar Adely Ostrolúckej od Ľuda Zúbeka. Adela zomrela ako 28-ročná a je pochovaná v rodinnej hrobke v obci. Členovia rodu Ostrolúckych bývali v obci do 2. svetovej vojny.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ Ostrolúckych, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba s manzardovou strechou na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1636-1641. Stavbu vybudoval pre Melchiora Ostrolúckeho staviteľ A. Artzt. Stavba prešla barokovou prestavbou v druhej polovici 18. storočia. Na nárožiach stavby sa nachádzajú dve kruhové veže. V priechode kaštieľa je osadená pamätná tabuľa z roku 1636. Na poschodí kaštieľa sa na klenbách nachádza výmaľba s rastlinnými motívmi z 18. storočia. Táto kultúrna pamiatka v súčasnosti chátra.[4]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrá Lúka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Ostrá Lúka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]