Chočské podhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′41″S 19°26′38″V / 49,128°S 19,444°V / 49.128; 19.444
Chočské podhorie
geomorfologická časť
Liptovskej kotliny
Likavka.jpg
Okolie Likavky
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Časť Liptovskej kotliny
Hranice Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina, Liptovské nivy, Šípska Fatra, Choč, Sielnické vrchy, Prosečné, Sivý vrch
Mestá Ružomberok, Likavka, Lúčky, Liptovská Sielnica
Rieky Sestrč, Likavka, Teplianka, Kvačianka
Súradnice 49°07′41″S 19°26′38″V / 49,128°S 19,444°V / 49.128; 19.444
Najvyšší bod Veľký Hukov
 - výška 830 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - poloha Ružomberok
 - výška cca 490 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chočské podhorie[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia na severozápad od Liptovskej Mary, severovýchodne od Ružomberka.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, na severozápadnom okraji podcelku Liptovská kotlina. Zjednodušene možno územie Chočského podhoria vymedziť údoliami Likavky na západe, Váhu na juhu a Kvačianky a Suchého potoka na východe. Na východe a juhu nadväzuje Liptovská kotlina časťami Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina a Liptovské nivy. V blízkosti Ružomberka susedí Šípska Fatra, podcelok Veľkej Fatry a severný okraj vymedzuje úpätie Chočských vrchov a ich častí Choč, Sielnické vrchy a Prosečné. Na severovýchode sa Chočského podhoria krátkym úsekom dotýka Sivý vrch, geomorfologická časť Tatier.[2]

Zo severne situovaných Západných Tatier a Chočských vrchov tečú do Liptovskej kotliny viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Likavka, Teplianka, Sestrč a Kvačianka.[3] Všetky ústia do rieky Váh, ktorej povodiu toto územie patrí. Východným okrajom vedie cesta II/584 (Liptovský MikulášZuberec), juhozápadnou časťou sa buduje diaľnica D1.[3]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadná časť Liptovskej kotliny leží mimo ochranného pásma, či priamo územia Tatranského národného parku, ktorého okraj vedie hranicou časti Sivý vrch. Osobitne chránenými lokalitami sú chránený areál Sielnický borovicový háj, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Lúčanské travertíny a Skalná päsť, národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád a Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky a Turícke dubiny. Severného okraja sa dotýka národná prírodná rezervácia Suchá dolina, Kvačianska dolina a Prosiecka dolina.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Atraktivitu tejto časti Liptovskej kotliny dáva široká paleta prírodných i historických zaujímavostí, ako aj blízkosť pútavých turistických cieľov. Medzi najnavštevovanejšie lokality v Chočskom podhorí patrí Liptovský a Likavský hrad, Archeoskanzen Havránok či Liskovská jaskyňa. Z prírodných lákadiel dominuje okolie kúpeľov Lúčky a susedné tiesňavy Suchej, Kvačianskej a Prosieckej doliny.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]