Bešeňovské travertíny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°06′23″S 19°26′15″V / 49,10637°S 19,4376°V / 49.10637; 19.4376
Bešeňovské travertíny
prírodná pamiatka
Travertíny v Bešeňovej - panoramio.jpg
Bešeňovské travertíny, Červená terasa
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Okres Ružomberok
Obec Bešeňová
Súradnice 49°06′23″S 19°26′15″V / 49,10637°S 19,4376°V / 49.10637; 19.4376
Rozloha 0,007323 km² (1 ha)
Vznik 1951
 - posledná novelizácia 1984
Správa TANAP
Kód 211
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Bešeňovské travertíny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bešeňovské travertíny sú prírodný výtvor, ktorý sa nachádza na Liptove, v Žilinskom kraji pri obci Bešeňová. Objekt bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku v roku 1984. Tvoria ju štyri samostatné celky Červené terasy (alebo Červená terasa), travertínová skalka zvaná Kaplnka, pramenný travertínový kráter nad nivou Váhu tzv. Bazén a Biele terasy (alebo Biela terasa) s odumretým travertínom a niekoľko solitérnych minerálnych prameňov.

Základné informácie a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Bešeňovské travertíny sú typom vápenca, ktorý vznikol vyzrážaním minerálnych, či termálnych prameňov bohatých na uhličitan vápenatý. Tieto pramene sú bohaté nielen na vápnik, ale aj horčík, železo a síru a dodávajú lokalite krásny živý lesk. Pri výveroch týchto prameňov sa vytvorili na ploche 3,18 hektára unikátne travertínové kopy, bochníky, kaskády a iné zaujímavé útvary sfarbené nevšednými farbami.

Mimoriadne pestro sfarbené sú živé Červené terasy. Železo z minerálnych prameňov má priamy vplyv na farebné tónovanie travertínu od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. Najsýtejšie tóny červenej sú v blízkosti výveru minerálneho prameňa, vo väčšej vzdialenosti od neho blednú. V zime je obsah železa vyšší a povrchové vrstvy travertínu sú červenšie, v suchom lete je kaskáda najsvetlejšia. V 70. rokoch 20. storočia život Bielych terás ukončil hydrogeologický vrt. Na základe tohto zásahu zanikli minerálne pramene a ustala tvorba bieleho travertínu. Kaplnka sa nachádza na okraji kameňolomu a je z nej možnosť prezrieť si celý bešeňovský travertín.

Minerálna voda z bešeňovských travertínov je pitná. Má mierne železitú, ale príjemnú chuť. Prameň sa nachádza neďaleko vodného parku Bešeňová, vyviera v blízkosti červenkastej kamennej kopy nad železničnou traťou.

V minulosti sa tu ťažil žltohnedý travertinizovaný pramenit, tzv. zlatý bešeňovský travertín. Jeho vyleštené zlaté dosky zdobia budovu Univerzity Komenského v Bratislave. Bol použitý aj na stavbách v iných štátoch Európy, ako Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko a Nemecko.

V súčasnosti (2018) je okrem Bielych terás vyschnutý aj Bazén, pravdepodobne v dôsledku vrtov v rokoch 2006, 2010 a 2011, realizovaných pre potreby akvaparku.[1]

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Tento vápencový lom sa nachádza severne niekoľko sto metrov od obce Bešeňová. Patrí k najznámejším travertínovým lokalitám na Slovensku a v rámci Európy je najzaujímavejšou a najvzácnejšou oblasťou svojho druhu.

Zaujímavosti v okolí[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PAVELEK, Martin. V bazéne Bešeňovských travertínov sa nedá kúpať. Vyschol. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-09-14. Dostupné online [cit. 2018-09-14]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • BIZUBOVÁ, M. 2008. Prírodné krásy Slovenska. Kamene. Bratislava : Vydavateľstvo DAJAMA, 2008. 119 s. ISBN 978-80-89226-48-1.
  • RUBÍN J., GALVÁNEK J., VYDRA V.: Klenoty neživej prírody Slovenska. Martin : Osveta, 1987. 272 s.
  • Travertíny, Obec Bešeňová. 2009. Dostupné online