Hybianska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°04′30″S 19°54′11″V / 49,075°S 19,903°V / 49.075; 19.903
Hybianska pahorkatina
geomorfologická časť
Liptovskej kotliny
Vychodna.JPG
Okolie Východnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Prešovský
Okresy Liptovský Mikuláš, Poprad
Časť Liptovskej kotliny
Hranice Liptovské nivy, Tatranské podhorie, Štrbská pahorkatina, Važecký chrbát
Mestá Hybe, Východná, Važec
Rieky Hybica, Biely Váh
Súradnice 49°04′30″S 19°54′11″V / 49,075°S 19,903°V / 49.075; 19.903
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha Dovalovo
 - výška cca 670 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hybianska pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá rozsiahle územie na sever od Váhu, severovýchodne od Liptovského Hrádku.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Liptovská kotlina. Západný okraj vymedzujú Liptovské nivy, geomorfologická časť Liptovskej kotliny, severne nadväzuje Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny a východným smerom leží Štrbská pahorkatina, časť Popradskej kotliny. Južným smerom strmo stúpa Važecký chrbát, podcelok Kozích chrbtov.[2]

Z Tatier tečú Hybianskou pahorkatinou juhozápadným smerom do Bieleho Váhu viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Hybica, Dovalovec, Beliansky potok, Mlyničná voda a Lúčny potok. V južnej časti leží trojica sídiel Hybianskej pahorkatiny, a to od západu Hybe, Východná a Važec. Obcami vedie cesta I/18 (Liptovský HrádokPoprad), no hlavnou tepnou je Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaKošice). Bielovážskym údolím vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny, na ktorú sa v Tatranskej Štrbe pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.[3]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Veľká časť Hybianskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku v severnej a Národného parku Nízke Tatry v južnej časti. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Liptovskej kotliny leží Važecká jaskyňa, prírodná pamiatka Hybická tiesňava, prírodná rezervácia Blatá a Pastierske.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Východná časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, no sčasti tvorí zázemie atraktívnym Tatrám. Turisticky atraktívny je amfiteáter s výhliadkovou vežou a blízkym kempingom vo Východnej, Važecká jaskyňa či vojenský cintorín vo Važci. Značené turistické trasy vedú zo železničnej stanice Východná k vodnej nádrži Čierny Váh (modrá turistická značka modrá značka) a zo stanice Važec do lokality Brezová, horáreň v Čiernovážskej doline (zelená turistická značka zelená značka).[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  3. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]