Štrbská pahorkatina
| Štrbská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Popradskej kotliny | |
 Okolie Štrby | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Časť | Popradskej kotliny |
| Hranice | Hybianska pahorkatina, Tatranské podhorie, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Dúbrava, Važecký chrbát |
| Mestá | Štrba, Šuňava, Lučivná |
| Rieky | Poprad, Mlynica, Lopušná, Háganský potok, Štrbský potok |
| Súradnice | 49°04′01″S 20°06′18″V / 49,067°S 20,105°V |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
| - poloha | Lučivná |
| - výška | cca 740 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štrbská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v západnej časti územia, na rozhraní Liptova a Spiša, západne od mesta Svit.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Popradská kotlina. Leží na pomedzí regiónov Liptov a Spiš, na rozvodí Baltského a Čierneho mora. V rámci Podtatranskej kotliny susedí na západe Hybianska pahorkatina (geomorfologická časť Liptovskej kotliny), na severe leží podcelok Tatranské podhorie a východným smerom nadväzujú Lomnická pahorkatina a Popradská rovina, obe časti Popradskej kotliny. Juhovýchodný okraj vymedzuje Dúbrava a južný Važecký chrbát, oba podcelky pohoria Kozie chrbty.[2]
Vysoko položená pahorkatina je v západnej časti pramennou oblasťou menších potokov, severovýchodnou pretekajú horské bystriny, prameniace v neďalekých Tatrách. Mimo Šuňavského potoka a jeho prítokov, ktoré sú súčasťou povodia Váhu, smerujú všetky ostatné vodné toky zo Štrbskej pahorkatiny východným smerom do rieky Poprad a Baltského mora. Najvýznamnejšie sú Poprad, Mlynica, Lopušná, Háganský a Štrbský potok.
Zo sídiel sa v tejto časti Popradskej kotliny nachádza Štrba, Šuňava a Lučivná. Strednou časťou prechádza Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice), severnejšie, cez Tatranskú Štrbu (odbočka II/538 na Štrbské Pleso) prechádza cesta I/18 (Liptovský Hrádok – Poprad). Touto podtatranskou osadou a následne okolo Štrby vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny. Práve v Tatranskej Štrbe sa na túto trať pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Severná časť Štrbskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku, ktorý na toto územie priamo zasahuje malou časťou v blízkosti Tatranskej Štrby. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Popradskej kotliny leží prírodná rezervácia Jelšina, východného okraja sa dotýka aj prírodná rezervácia Bôrik a Baba.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Západná časť Popradskej kotliny patrí medzi obľúbené oblasti, nakoľko miestne časti obce Štrba – Tatranská Štrba a Štrbské Pleso, ležia už v atraktívnej časti Tatier. Z Tatranskej Štrby, ktorá je už samotná turistickou destináciou, vedú prístupové komunikácie priamo na Štrbské Pleso, ktoré je jedným z klenotov pohoria. V blízkosti Lučivnej sú lyžiarske areály, milovníkov histórie zaujme zaniknutá stredoveká osada Šoldov,[4] spomínaná už v 10. storočí a zničená počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241.
Územím vedie 
modrá značka z lokality Kolesárky v Čiernovážskej doline cez Šuňavu, Štrbu a Tatranskú Štrbu na Štrbské Pleso. Z Lučivnej vedie 
žlto značený chodník Lopušnou dolinou do Vikartoviec.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Zaniknutá osada Šoldov [online]. strba.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online. Archivované 2023-03-26 z originálu.