Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava
| Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava | |
| kostol a expozícia SNM-Spišského múzea v Levoči | |
 | |
| Patrocínium: Panna Mária Kráľovná anjelov, svätý Ladislav (22. august), (27. jún) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Mesto | Levoča |
| Historický región | Spiš |
| Je súčasťou | Starý minoritský kláštor |
| Náboženstvo | rímskokatolícke |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | východná |
| - diecéza | Biskupstvo Spišské Podhradie |
| - dekanát | Levočský |
| - farnosť | Levoča |
| Adresa | Kláštorská ulica 39/555 |
| - súradnice | 49°01′29″S 20°35′04″V / 49,02483°S 20,58455°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 2 |
| - počet poschodí | 1 |
| Štýly | gotika, barok |
| Materiál | kameň |
| Výstavba | 1320 – 1380 |
| - dokončenie | 1380 |
| - rekonštrukcia | 1485, 1522, 1671, 1694, 1852 – 1858, 1908 – 1909, 1938 – 1939 |
| Správa | Farnosť Levoča, SNM-Spišské múzeum v Levoči |
| Vlastník | Spišská diecéza |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2009 (#33) |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Starý minoritský kláštor, Stredoveké nástenné maľby |
| - dátum vyhlásenia | 1963 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 2768/2 |
| - dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Levoče (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Ladislaus Church in Levoča | |
| Webová stránka: http://www.spisskemuzeum.com/stredoveky-klastor-minoritov-v-levoci/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava[3][4] (iné názvy pozri nižšie) je rímskokatolícky kostol v Levoči. Ide o kláštorný kostol Starého minoritského kláštora. Z architektonického hľadiska sa jedná o príklad gotickej mendikantskej stavby, postavenej medzi rokmi 1320 – 1380. Po odchode minoritov z Levoče v roku 1544 slúžil kostol protestantom, V roku 1671 získali od cisára Leopolda I. kláštorný komplex jezuiti, ktorí ho opravili a barokizovali interiér kostola. Po Katedrále svätého Jána v Trnave patrí k najzachovalejším barokovým interiérom zo 17. storočia.[5][3] V priebehu 19. a 20. storočia bol kostol viackrát upravovaný a rekonštruovaný.[6] V roku 2009 bol historické jadro Levoče spolu s kostolom zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.[7] Od roku 2021 sú priestory súčasťou expozície SNM-Spišské múzeum v Levoči. V kostole sa ojedinele konajú bohoslužby.[8][6]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]- Pôvodne zasvätený svätému Ladislavovi ako: Kostol svätého Ladislava[9] alebo Kostol svätého Ladislava uhorského.[10] Počas pôsobenia jezuitov ku koncu 17. storočia bolo patrocínium rozšírené o titul Panny Márie Kráľovnej anjelov ako: Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov[11] alebo spolu so starším zasvetením svätému Ladislavovi.
- V slovenskej odbornej literatúre býva označovaný aj ako: (bývalý františkánsky kostol) presnejšie – Minoritský kostol[3] alebo Jezuitský kostol.[3] V niektorých prípadoch sa možno stretnúť s označením: Starý kostol minoritov[12], Starý minoritský kostol[13][14][10]:215 alebo Veľký minoritský kostol.[15]
- Ľudové označenia ako: Gymnaziálny kostol azda kvôli blízkosti neďalekého gymnázia[16] alebo Čierny kostol vďaka čierno-zlatej farebnej kombinácii mobiliáru v interiéri kostola.[17]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[18] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[19] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[20] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[21] resp. v roku 1284.[22] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[19]
Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[19]
Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici.[20]
Vrátený katolíkom bol až v roku 1673. Kráľ Leopold I. nariadil prepoštovi v Spišskej Kapitule, aby do kláštora uviedol jezuitov. Do vlastníctva boli uvedení v roku 1674 a v roku 1677 začali rozsiahlu prestavbu kláštora. Neskôr v priestoroch kláštora zriadili jezuiti Kráľovské gymnázium.[20]
Architektúra a výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Kláštorný komplex, ktorý stojí pri západných hradbách, je vzorom stredoeurópskej mendikantskej sakrálnej architektúry a patrí k jedinečným stavbám svojho druhu na Slovensku.[20] Sakrálne umenie stredoveku možno obdivovať v samotnom kostole i v unikátnej arkádovej krížovej chodbe s fragmentmi freskovej výzdoby, rajským dvorom a fontánou.
Z gotického interiéru sa zachovala iba Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.[18] Oltáre a ďalšie zariadenie kostola je barokové, zväčša v čiernozlatej farbe. Podľa zachovaných správ, zhotovil toto zariadenie sochár Olaf Engelholm, ktorý prišiel do Levoče údajne z Münsteru (Vestfálsko).[18] Príznačné pre jeho prácu sú postavy anjelov – kariatíd, nesúcich ťažké točené stĺpy, ktoré sa v kostole nachádzajú.[18]
Nástenné maľby v interiéri predstavujú významný medzník v stredovekom monumentálnom maliarskom umení mestského prostredia na Slovensku. Zachovaná kompozícia v tympanone portálu na južnej strane predstavuje korunovanú Madonu s malým Ježišom, sediacu na tróne, po stranách s anjelmi. Na severnej strane sa v obrazovej ploche rozdelenej na dve časti zachovali scény – Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie.[23] Nástennú maľbu v sakristii so scénou Ukrižovania robí výnimočnou motív architektúry, ktorý znázorňuje mestské hradby.[23]
Zaujímavosťou je cyklus siedmych skutkov milosrdenstva na severnej strane lode. Cyklus sa začína na ľavej strane výjavom Krista Trpiteľa, žehnajúceho skutkom milosrdenstva a ľavou rukou ukazujúceho na kalich pri nohách. Skutky sú zachytené v šiestich obrazových poliach - Ubytovanie pocestného, Nasýtenie hladného, Ošatenie nahého, Navštívenie uväzneného, Navštívenie chorého spolu s Napojením smädného a Pochovanie zosnulého.[23] Celý cyklus končí obrazom Svätej Trojice. Znázornená je v podobe troch vedľa seba sediacich a gestami navzájom živo komunikujúcich mužských postáv – Boha Otca, Krista a Ducha Svätého.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Bibiana Pomfyová. Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava (zv. tiež gymnaziálny, bývalý františkánsky – minoritský, neskôr jezuitský) In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2024-11-08]. Dostupné online.
- ↑ KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 126.
- ↑ a b Kláštor minoritov v Levoči [online]. SNM-Spišské múzeum v Levoči, 2021-04-19, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
- ↑ O meste [online]. Levoča, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
- ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Pamiatky a múzeá: Revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národné múzeum), 2021, roč. 70, čís. 3, s. 24 – 29. ISSN 1335-4353.
- ↑ Bibiana Pomfyová. Levoča, bývalý Minoritský kláštor, Rím. Kat. kostol sv. Ladislava. In: Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. ISBN 80-8059-080-X. Kapitola Katalóg diel, s. 629.
- ↑ a b LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
- ↑ Norma Urbanová. Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov. In: HUSÁKOVÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 206 – 212.
- ↑ Eva Drahomirecká. Ranobarokové rezbárstvo v Levoči. In: Historica Carpatica: zborník Východoslovenského múzea v Košiciach č. 12. Košice : Východoslovenské múzeum, 1981. S. 152.
- ↑ KOŠICKÍ MUČENÍCI MAREK KRIŽIN, ŠTEFAN PONGRÁC A MELICHAR GRODECKI. In: RUSINA, Ivan; ZERVAN, Marian. Postavy a príbehy svätcov strednej Európy: ikonografia. Bratislava : Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2016. ISBN 978-80-8189-010-9. S. 415.
- ↑ STAŠŠIKOVÁ-ŠTUKOVSKÁ, Danica. Najstaršie dejiny hudobných nástrojov. Pamiatky a múzeá: Revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národné múzeum), 1997, roč. 46, čís. 2, s. 7. ISSN 1335-4353.
- ↑ KOVAČOVIČOVÁ, Blanka; CIDLINSKÁ, Alžbeta. Levoča a jej výtvarné pamiatky. Pamiatky a múzeá: časopis pre ochranu pamiatok a problémov múzeí (Bratislava: Osveta), 1956, roč. 5, čís. 3, s. 110. ISSN 1335-4353.
- ↑ FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 89.
- ↑ HAVLÍK, Marian. O pôvode jednej brány. Pamiatky a múzeá (Bratislava: Tatran), 1993, roč. 42, čís. 1, s. 26. ISSN 1335-4353.
- ↑ a b c d Levočské kostoly v kontexte dejín mesta. Z minulosti Spiša, 1997-1998, čís. V-VI, s. 33 – 60.
- ↑ a b c LABANC, Peter; GLEJTEK, Miroslav. Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku I. Príspevok k náboženským dejinám Spiša. Trnava - Kraków : Filozofická fakulta TU - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-879-5. S. 29.
- ↑ a b c d Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Z minulosti Spiša (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 1997-1998, čís. V-VI, s. 61 - 79.
- ↑ ŠTEVÍK, Miroslav. K počiatkom a lokalizácii stredovekých kláštorov na Spiši. Sandecko-spišské zošity (Stará Ľubovňa), 2010, roč. V, s. 13.
- ↑ HOMZA, Martin; SROKA, Stanisław. Historia Scepusii I. Bratislava : [s.n.], 2009. S. 264.
- ↑ a b c TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte libris, 2012. ISBN 978-80-97121-40-2. S. 160 – 175.
