Levočská pätka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Detail levočskej pätky v gotickom ambite Starého minoritského kláštora v Levoči

Levočská pätka[1][2] je ojedinelý architektonický prvok gotickej architektúry, vyskytujúci sa len v Levoči, na Spiši.[3][4] Ide o charakteristickú ostrohovitú pätku ukončenú päťnásobnou podkrúženou alebo rozštiepenou konzolou.[1][2]

Levočská pätka je pravdepodobne odvodená z architektonického tvaroslovia mendikantských stavieb podunajského prostredia z raného 14. storočia, akými sú napríklad chór dominikánskeho kostola v Kremži (Krems an der Donau, prvá štvrtina 14. storočia), chór bývalého minoritského kostola v Stein an der Donau (okolo roku 1320), bývalý klariský kostol v Sankt Veit an der Glan (druhá štvrtina 14. storočia) či Kaplnka svätej Kataríny v Bratislave (pred rokom 1325).[1] Podľa Juraja Źáryho sa ostrohovito podkrúžované skrátené prípory používali na prelome 13. a 14. storočia, ako napríklad v klariskom kláštore v Dürnsteine (1289 – 1304) alebo v cisterciánskom kláštore Zlatá Koruna (1300). Neskôr sa stali súčasťou tvaroslovného repertoáru cisterciánských stavebných hút v nemeckom prostredí.[5]

Rôzne variácie levočskej pätky sa nachádzajú najmä v presbytériu Starého minoritského kostola, ambite a vo východnom krídle bývalého Minoritského kláštora v Levoči.[3][6] Ďalej v Bazilike svätého Jakuba a v jednom prípade na severnej strane sakristie v Kostole svätého Serváca vo Vrbove (1350),[5] kde už nedosahuje kvality levočskej pätky.[7]

Termín levočská pätka prvý krát použil Jaroslav Bureš v roku 1965[p. 1] vo svojej dizertačnej práci: Středověké stavby slovenských mendikantů. Příspěvek k charakteristice slovenské gotiky.[p. 2][2] Termín sa neskôr ujal aj v odbornej literatúre.[2][4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Neskôr v roku 1971 Jaroslav Bureš publikoval článok s rovnakým názvom v časopise Ars.pozri:[8]
  2. ↑ BUREŠ, Jaroslav. Středověké stavby slovenských mendikantů. Příspěvek k charakteristice slovenské gotiky. Bratislava : (nepublikovaný rukopis), 1965. Kandidátska dizertačná práca. (po česky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Bibiana Pomfyová. Levoča, bývalý Minoritský kláštor, Rím. Kat. kostol sv. Ladislava. In: Gotika: dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. [Cit. 2024-03-06]. ISBN 80-8059-080-X. S. 629.
  2. ↑ a b c d Bibiana Pomfyová. Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava (zv. tiež gymnaziálny, bývalý františkánsky – minoritský, neskôr jezuitský) In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2022-06-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 127.
  4. ↑ a b WALCZAK, Marek. Dekoracja rzeźbierska kapitularza przy klasztorze oo. Dominikanów w Krakowie. Folia historica Cracoviensia (Kraków: Uniwersytet Papieski Jana Pawła II.), 2004, roč. 10, čís. 1, s. 406. Dostupné online [cit. 2022-06-10]. ISSN 2391-6702. (po poľsky)
  5. ↑ a b ŽÁRY, Juraj. Dvojloďové kostoly na Spiši. Bratislava : Tatran, 1986. Kapitola II. Spiš a jeho architektúra v druhej polovici 13. a v 14. storočí, s. 32 – 33.
  6. ↑ Slovensko: ilustrovaná encyklopédia pamiatok: historická architektúra, pamiatky výtvarného umenia, pamätihodnosti. Ed. Stanislav Jakubek. Bratislava : Simplicissimus, 2009. (Simplicissimus encyclopaedia.) ISBN 978-80-969839-0-2. S. 768.
  7. ↑ ŽÁRY, Juraj. Dvojloďové kostoly na Spiši. s. 297.
  8. ↑ BUREŠ, Jaroslav. Středověké stavby slovenských mendikantů. Příspěvek k charakteristice slovenské gotiky. Ars: časopis Ústavu dejín umenia Slovenskej akadémie vied (Bratislava: Slovak Academic Press), 1955, roč. 5, čís. 1 – 2, s. 246 – 256. (po česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Norma Urbanová. Starý kláštor minoritov. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. 3., s. 200 – 212.
  • Norma Urbanová. Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste II. Rožňava, Bratislava : Občianske združenie Gotická cesta, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2018. Zborník príspevkov z 2. ročníka konferencie Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste konanej 11. a 12. augusta 2016 v Rožňave. ISBN 978-80-972544-0-7. S. 127 – 144.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Levočská_pätka&oldid=7831298“