Poľská brána (Levoča)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poľská brána
veža
Pohľad na Poľskú bránu zo Žiackej ulice v Levoči
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešov
Okres Levoča
Mesto Levoča
Súradnice 49°01′29″S 20°35′03″V / 49,02485°S 20,58415°V / 49.02485; 20.58415
Štýl gotika
Materiál kameň
Vznik druhá polovica 14. storočia
Vlastník Spišská diecéza
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Starý minoritský kostol
 - dátum vyhlásenia 1963
ÚZPF[2]
 - číslo 2768/2
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Polish Gate (Levoča)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poľská brána[3]:192 (iné názvy: Kláštorná brána[4], Kláštorská veža[5], Brána pod jednou vežou[4][5]) je veža z druhej polovice 14. storočia, ktorá sa nachádza medzi západnou stranou Starého minoritského kostola a vnútorným pásom mestského opevnenia. Ide o trojposchodovú hranolovú vežu s priechodom, horizontálne členenú trojicou kamenných profilovaných ríms. Nárožie veže je spevnené stupňovitým pilierom. Na pilieri je výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku. Na druhom poschodí sa zachovalo gotické lomené okno s kružbou a na jednotlivých poschodiach štrbinové alebo štvorcové strieľne.[3]:192

Vežu pristavili k západnému múru Starého minoritského kostola a vnútornému pásu mestského opevnenia v druhej polovici 14. storočia.[3]:192[6] Veža pravdepodobne slúžila ako prejazd k hospodárskym budovám a ambitu Starého minoritského kláštora.[3]:215 Čiastočne plnila obrannú funkciu, pretože vo veži bola prítomna časť mestskej posádky, trubač a hlásnik, pretože veže kostolov a radnice slúžili ako pozorovateľne.[5] V priebehu 15. storočia po predlžení mesta o dolný cíp stratila svoju obrannú funkciu. Neskôr tu boli umiestnené zvony a plnila funkciu kostolnej veže.[7]

V staršej literatúre bolo pomenovanie Poľská brána spojené s interpretáciou trasy do Poľska, ktorá mala údajne viesť cez túto bránou.[6][8] Označenie brána je mylné, pretože mestskou bránou nikdy nebola.[4] Neďaleko Poľskej brány existovala Kláštorná veža (Kalastrum) s bránou, na mieste dnešného prechodu Žiackej ulice k schodisku a chodníkom v priekope, ktorá tvorila spojnicu k Levočskému potoku a mlynom. V roku 1531 bránu veže z bezpečnostných dôvodov zasypali. Veža ešte stála v roku 1835 a po požiari v roku 1849 na Kláštorskej ulici bola veža zlikvidovaná.[9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-06]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-06]. Dostupné online.
  3. a b c d LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
  4. a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 130.
  5. a b c Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku [online]. Príprava vydania Gabriela Hudáková, Dana Kristeková. Levoča: Informačná kancelária Levoča, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online. Archivované 2021-04-11 z originálu.
  6. a b FRICKÝ, Alexander. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. Kapitola LEVOČA, s. 140.
  7. FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 95 – 96.
  8. TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Levoča, s. 164 – 165.
  9. Štefánia Tóthová, Ľudmila Husovská, Norma Urnabová. Opevnenie mesta. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 87 – 88.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HROMADOVÁ, Ľudmila. Levoča: pamiatková rezervácia. Bratislava : Tatran, 1979. 189 s. (Pamiatky mestských rezervácii.)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]