Olaf Engelholm
| Olaf Engelholm | |
| umelecký stolár a sochár | |
| Narodenie | 2. polovica 17. storočia Färjestad, Švédsko[1] |
|---|---|
| Úmrtie | po 9. júne 1709 Liptovský Svätý Mikuláš, Uhorsko, habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
| Manželka | Žofia, rod. Strasserová[1] |
| Deti | 3 synovia, dcéra[1] |
Olaf Engelholm (iné zápisy mena: Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec;[1] * 2. polovica 17. storočia – † po 9. júne 1709, Liptovský Svätý Mikuláš) bol barokový umelecký stolár a sochár, ktorý žil a pôsobil na Spiši.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Biografického lexikónu Slovenska (II. zv., 2004) pochádzal zo Švédska. Jeho pôsobenie v Levoči je doložené v roku 1694, no v meste pravdepodobne pracoval už dlhší čas predtým. V roku 1699 sa stal občanom Levoče a členom stolárskeho cechu. V meste založil vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej vyrábal interiérové vybavenie pre kostoly, no venoval sa aj sochárstvu. Keďže v dielni zamestnával aj iných sochárov, dostal sa do sporu s miestnymi umelcami.[1]
Engelholmovo postavenie sa posilnilo keď v januári 1694 konvertoval na katolicizmus, čo mu umožnilo prijímať objednávky pre jezuitské kostoly v Blatnom Potoku, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Užhorodr a v Levoči. Spolu s rezbárom Ferdinandom Beichelom v roku 1675 dokončil barokový interiér Kostola svätého Ladislava uhorského v Levoči, do ktorého tiež vytvoril dve sochy na bočný oltár svätého Stanislava Kostku. V roku 1699 vyhotovil kazateľnicu pre užhorodský kostol, v rokoch 1701 – 1703 sa podieľal na prácach pre grófa Kegleviča v Okoličnom. Staršia literatúra prisudzuje okruhu jeho dielne a následníkom reliéf Zvestovanie v Hraničnom, bočné oltáre kostola v Kežmarku, reliéfy Kristus na Olivovej hore v Podolínci a Ukrižovanie v Starej Ľubovni. Jeho dielňa tvorila medzičlánok v tradícii spišského barokového rezbárstva, ktorého rané obdobie predstavovala tvorba majstra Krištofa Kollmitza a jeho okruhu. V tendenciách Engelholmových prác pokračoval Ján Lerch a iní miestni majstri.[1]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Zosobášil sa so Žofiou, rod. Strasserovou, s ktorou mal troch synov a dcéru.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g „ENGELHOLM, Olaf (Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec)“, Biografický lexikón Slovenska, III. G – H, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2007, str. 436, ISBN 978-80-89023-96-7
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Šourek, Karel, ed. (1938), Umění na Slovensku : odkaz země a lidu : soubor dokumentů, Praha: Melantrich, str. 54
- Špirko, Jozef (1940), Starý kláštor minoritov v Levoči, Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, str. 18-19
- Kovačevičová, B.; Cidlinská, A. (1956), „Levoča a jej výtvarné pamiatky“, Pamiatky a múzeá (Bratislava: Štátne nakladateľstvo) 5: 32
- Aggházy, Mária (1959), A barokk szobrászat Magyarországon, Budapest: Akadémiai Kiadó, str. 189-190
- Barányai, Béláné (1975), „Mesterek és műhelyek az északkelet-magyarország barokk szobrászatban“, Magyarországi reneszánsz és barokk, Budapest: Akadémiai Kiadó, str. 313-450, ISBN 963-05-0694-7
- Šmatlák, Stanislav; a kol. (1979), Slovensko, Zv. 4, Kultúra. 1. časť, Bratislava: Obzor, str. 751
- Keletiová, Magda (1981), Slovenské barokové umenie v zbierkach SNG : prírastkový katalóg 1970-1980, Bratislava: Tatran, str. 61
- Biografický slovník okresu Poprad : (od najstarších čias do roku 1996), Poprad: Okresná knižnica v Poprade; Miestny odbor Matice slovenskej v Poprade, 1996, str. 44, ISBN 80-88692-04-0
- „LEVOČA“, Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok druhý, K – P, Bratislava: Obzor; Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1968, str. 215-216
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |