Lineárna perspektíva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leonardo da Vinci: Posledná večera

Lineárna perspektíva je stredové premietanie, ktoré sa snaží zachytiť realitu, tak ako ju vidí ľudské oko. Väčšinou ju používajú maliari. Medzi lineárnou a maliarskou perspektívou je jeden zásadný rozdiel, ktorý spočíva v tom že maliari sa snažia zachytiť aj farbu, pričom v lineárnej perspektíve si všímame hlavne dĺžky úsečiek, tvary telies, teda línie.[1]

Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horizont – Je pomyselná vodorovná priamka, ktorá je stále pred pozorovateľom vo výške jeho očí.
  • Úbežník – Je bod, ktorý leží na horizonte. Hlavnou vlastnosťou je, že sa v jednom úbežníku zbiehajú všetky rovnobežky, vedené horizontu kolmo alebo šikmo.
  • Priemetňa – Je rovina, na ktorú zobrazujeme celú scenériu.
  • Základná rovina – Nachádza sa pod priemetňou a predstavuje zem, na ktorej stojíme my aj model.
  • Stred premietania – Zodpovedá našim očiam.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • perspektíva jednostredová: priamky sa zbiehajú do jedného úbežníka
  • perspektíva dvojstredová: priamky sa zbiehajú do dvoch úbežníkov umiestnených na horizonte
  • perspektíva trojstredová - žabia: priamky sa zbiehajú do troch úbežníkov, pričom dva sú umiestnené na horizonte a tretí nad rovinou horizontu.
  • perspektíva trojstredová - vtáčia: priamky sa zbiehajú do troch úbežníkov, pričom dva sú umiestnené na horizonte a tretí je pod rovinou horizontu.

Vlastnosti perspektívy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný bod 'H' je úbežník všetkých hĺbkových priamok. Horizont 'h' je úbežnicou všetkých vodorovných rovín a zároveň obsahuje úbežník všetkých vodorovných priamok, ktoré nie sú rovnobežné so základnicou 'z' . Perspektíva si zachováva rovnobežnosť predných priamok. Ďalej perspektíva zachová deliace pomer troch navzájom rôznych bodov na predných priamkach. Dištančníkmi sú úbežník priamok ktoré zvierajú s priemetňou 'n' uhol 45 °. Perspektíva bp priamky b (O∉b, b||ν) je určená stopníkom Nb a úbežníkom Ub (OUb ||b,Ub ∈ ∨) Platí bp= Ub Nb

Konštrukcia perspektívy priamou metódou[upraviť | upraviť zdroj]

Perspektíva je daná určujúcimi prvkami (H, h, d, & or;, H∈h).Objekt stojí na základnej rovine π väčšinou za perspektívny priemetňou & or;.Základné rovinu (vrátane pôdorysu objektu) otočíme do perspektívne priemetne & or; a zostrojíme najprv perspektívu pôdorysu objektu a potom vynesieme výšky.

Perspektíva lp hĺbkové priamky l[upraviť | upraviť zdroj]

Priamka leží v základnej rovine. Budeme konštruovať týmto postupom:
1.l 1 je daný otočený pôdorys hĺbkové priamky l, l & sub; π, l je kolmý & or; → l 1 je kolmý z.
2.zostrojíme stopník N l hĺbkové priamky l, l ∈π → N l ≡; l 1 ∩ z
3.Hlavní bod H je úbežník hĺbkové priamky l
4.Perspektíva hĺbkovej priamky je l p ≡ N l H pozri obr. 6

Perspektíva bodu C, ktorý leží na základnej rovine[upraviť | upraviť zdroj]

Painting of Napoleon Bonaparte
Obr. 7

Máme daný otočený pôdorys C≡C 1. Toto je metóda dolného dištančníkmi obr. 7. Budeme konštruovať týmto postupom:
Bodom C (C∈π) preložíme dve pomocné priamky l, q. Zostrojíme ich perspektívy l p, q p. Ďalej pre perspektívu C p bodu C platí C p ≡ l p ∩ q p

Vynesenie výšok[upraviť | upraviť zdroj]

K bodu 'A' , ktorý leží v základnej rovine, vynesieme výšku 'a' . Pozri obr. 8. Budeme konštruovať týmto postupom:
1.Zostrojíme perspektívu A p bodu A, podľa 4.2
2.Bodom A p zvolíme perspektívu pomocné priamky b, ležiace v základnej rovine, b: A∈b, b∪π
3.Na b p nájdeme body N b, U, stopníky a úbežník priamky b
4. | N b B p | = a je výška v skutočnej veľkosti, NB leží v perspektívnej priemetňou, N b B≡N b b p
5.A'B || AN b → A p N b, a'p B p majú spoločný úbežník U a platí teda | AA' | = | NB |
V priestore sme bodom 'B' zostrojili rovnobežku s pomocnou čiarou 'b' vo vzdialenosti 'a' . Pozri obr.8.

Konštrukcia perspektívy nepriamou metódou[upraviť | upraviť zdroj]

Historicky najstaršou nepriamou metódou je prierezová metóda. Objekt je zadaný pomocou Mongeových projekcií a perspektíva objektu sa modeluje aj využitím prostriedkov projekcie. Daný objekt je postavený na & or;, perspektíva je daná priemetňou, okom a základnou rovinou, ktorou je pôdorysná. Priemetňou volíme podľa toho, ktorá časť objektu má byť viditeľná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-11-18]. Dostupné online. Archivované 2014-11-29 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lineární perspektiva na českej Wikipédii.