Portál (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gotický portál benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku

Portál (z lat. porta – brána) je architektonická úprava, orámovanie a zdôraznenie vstupu (vchodu alebo vjazdu) do budovy, miestnosti alebo iného ohraničeného priestoru. Historicky a typologicky sa portál viaže k dverám, bráne, triumfálnemu oblúku a k propylajám.

Hlavné časti portálu sú prah, ostenia a nadpražie - naddverný preklad alebo archivolta, pričom ostenia a nadpražie môžu byť rôzne tvarované a profilované, zvýraznené bosážou alebo klenákmi. Bohatšie riešené portály môžu mať ešte nadpražnú rímsu, supraportu v podobe frontónu alebo ozdobného nadstavca, ďalej nadsvetlík, edikulu so stĺpmi, polstĺpmi alebo pilastrami (v tom prípade ide o edikulový portál), tympanón, fiály, vimperg. Portál môže tvoriť jeden celok s balkónom nad ním. Súčasťou výtvarného riešenia portálu môže byť aj sochárska výzdoba - reliéfna alebo voľnými sochami, figurálna alebo ornamentálna. Napríklad stĺpy alebo pilastre edikuly môžu byť nahradené atlantmi alebo karyatídami - celými postavami alebo hermami.

Podľa tvaru dverného alebo bránového otvoru môže byť portál pravouhlý, sedlový alebo oblúkový. Tvar oblúka archivolty môže byť segmentový, polkruhový, lomený, stlačený, tudorský, v tvare oslieho chrbta, maurský. Špeciálne tvary nadpražia majú záclonový (drapériový) portál a polygonálny portál.

Architektúra vstupu a vlastné vstúpenie do objektu má veľký psychologický účinok a spoluvytvára prvý dojem o priestore a jeho vlastníkovi.

Románsky a gotický chrámový portál[upraviť | upraviť zdroj]

V románskom slohu sa v 12. storočí rozvinula základná forma portálu, ktorá bola záväzná pre celý stredovek. Zaklenutie nad pravouhlým dverným otvorom (v románskom období polkruhovou klenbou, v období gotiky lomenou klenbou) vytvára nad vodorovným nadpražím ohraničené pole – tympanón, väčšinou sochárskym reliéfom. Pri väčších šírkach je portál podopretý piliermi. Zakončenie gotického portálu niekedy prechádza do vimperku (naddverový štít).

Ostenia portálu môžu byť šikmo vrezané do steny alebo do nej ústupkovito vchádzajú, pričom sa v kútoch ústupkov nachádzajú stĺpiky, podopierajúce oblúkové profily archivolty (tzv. ústupkový portál). Rozmerné portály gotických katedrál sú navyše vybavené sochárskou výzdobou po stranách, v osteniach, často znázorňujúce postavy dvanástich apoštolov. Samotný vstup môže byť jednoosový alebo dvojosový.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Koch W.: Evropská architektura – Encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost, Ikar, 1998.
  • Dudák V.: Encyklopedie světové architektury II. (L – Ž) – Od menhiru po dekonstruktivizmus, Baset, 2000.
  • Cónová, I., Lacková, D. a kol.: Terminologický slovník unifikovaných názvov urbanizmu, architektúry a nehnuteľných výtvarných diel, Pamiatkový ústav Bratislava, 1999 (nepublikované).