Rakovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′14″S 18°52′48″V / 48,987222°S 18,880000°V / 48.987222; 18.880000
Rakovo
obec
RakovoKuria5.jpg
Kúria Rakovských
Coat of arms Rakovo.gif
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 429 m n. m.
Súradnice 48°59′14″S 18°52′48″V / 48,987222°S 18,880000°V / 48.987222; 18.880000
Rozloha 5,42 km² (542 ha) [1]
Obyvateľstvo 364 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 67,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Patrik Antal[3] (SMER-SD)
PSČ 038 42 (pošta Príbovce)
ŠÚJ 512541
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
E-mailová adresa obec@rakovo.sk
Telefón 043/429 41 88
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Rakovo
Webová stránka: www.rakovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rakovo je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza približne 10km južne od okresného mesta Martin, v severnej časti regiónu Turiec, medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cez kataster obce preteká rieka Turiec a Blatnický potok, ktorý zároveň tvorí hranicu so susednou obcou Príbovce. Do Blatnického potoka na severovýchodnej hranici chotára sa vlieva Karlovský potok, ktorý neďaleko majera Stariny priberá potok Jelšovec.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Malé Rakovo[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne samostatná obec Malé Rakovo bola po roku 1902 pripojená k Veľkému Rakovu a od roku 1920 sa obec nazýva už len Rakovo.[4]

Majer Stariny[upraviť | upraviť zdroj]

48°58′29″S 18°53′51″V / 48,974601°S 18,897598°V / 48.974601; 18.897598 (Stariny)
Majer Stariny leží vo východnej časti katastrálneho územia. Prístupová cesta sem vedie z hlavnej cesty I/65, smerom od Ďanovej.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stopy osídlenia územia dnešného Rakova pochádzajú z mladšej doby kamennej. Dnešná obec sa vyvinula okolo zeme Zaluzan sive Zaluzan, ktorú v roku 1245 daroval kráľ Belo IV. svojmu kaplánovi Martinovi a jeho bratovi Ladislavovi. Až do 19. storočia bolo Rakovo kuriálnou obcou patriacou zemianskym rodinám Rakovských a Benických. Obyvatelia, ktorých v roku 1900 bolo 253, sa zamestnávali roľníctvom, remeslami a v doprave.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kúria Rakovských, jednopodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku 1763. Pôvodne ju vybudovali Volfgang Benický a jeho manželka Klária mariášiová, ako dokladá nápis s ich erbami nad portálom kúrie. Stavba je charakteristická vstupným portikom, ukončeným trojuholníkovým štítom. Fasády sú členené lizénami, okná sú dekorované bohatou štukovou ornamentikou. Miestnosti interiéru sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami.[6] V súčasnosti prešla kúria obnovou, ktorá jej zachovala autentický charakter a tak je naďalej ozdobou obce.
  • Mauzoléum Rakovských, neogotická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s polygonálnym záverom z roku 1906. Nachádza sa na miestnom cintoríne. Je jednopodlažná, nemá podzemnú kryptu. Vyznačuje sa hodnotným prepracovaným štukovým detailom. Nad portálom sa nachádza erb rodiny Rakovský. Interiér zdobí dekoratívna výmaľba, priestoru dominuje oltárny stôl. Pôvodné vitráže sú už len fragmentárne dochované.[7]
  • Mauzoléum Benických, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca z roku 1875. Interiér je zaklenutý českou plackou. Fasáda je členená korunnou rímsou s meandrom a nárožnou bosážou. Dnes slúži ako dom smútku.[8]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. 1963 Rakovo. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-28]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  5. Turistická mapa Malá Fatra, Veľká Fatra
  6. VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, JÁN ZACHAR. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rakovo, s. 448-449.
  7. VERONIKA KAPIŠINSKÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Pohrebná kaplnka rodu Rakovskovcov, s. 450-451.
  8. VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, JÁN ZACHAR. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rakovo, s. 447-449.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]