Tido J. Gašpar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tido J. Gašpar
slovenský spisovateľ, novinár, kultúrny pracovník, verejný činiteľ, ideológ a politik
Tido J. Gašpar
Narodenie7. marec 1893
Rakovo-Stariny, Slovensko
Úmrtie10. máj 1972 (79 rokov)
Nové Zámky, Slovensko

Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonymy Tido J. Gašpar, Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove a v Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy, od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády.

V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Autor prejavu, ktorý 29. augusta 1944 v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš. Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na Slovenské územie a žiadal obyvateľov aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala pasivitu, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.

Politická, verejná a kultúrna činnosť[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave, od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 – 1939 bol jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti a zdôvodňoval nutnosť spojenectva s nemeckou ríšou, ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom slovenského snemu.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1935 – štátna literárna cena za knihu Námorníci

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1920Hana a iné novely, novely o nesplnených ľúbostných túžbach
  • 1922Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení
  • 1925Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti
  • 1925Karambol a iné novely
  • 1929Pri Kráľovej studni
  • 1931Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula
  • 1931Zakliata hora, pamiatka Oskarovi Nedbalovi
  • 1933Námorníci
  • 1935V cudzine a iné rozprávky, novely
  • 1969Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)

Zobrané spisy[upraviť | upraviť kód]

  • 1943Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1
  • 1943Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2
  • 1944Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3

Výbery[upraviť | upraviť kód]

  • 1970Námorníci

Publicistika[upraviť | upraviť kód]

  • 1934Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o slovenské dejiny a kultúru
  • 1938O čom je reč?, výber z komentárov uverejňovaných v rubrike "O čom je reč?" publikovaných v časopise Nový svet
  • 1939Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu
  • 1941Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom
  • 1942Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský základ
  • 1944Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie

Zobrané spisy[upraviť | upraviť kód]

  • 1943Dávne histórie, zv. I, jedenásť kratších literárnych útvarov

Pamäti[upraviť | upraviť kód]

  • 1998Pamäti I.
  • 2004Pamäti II., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Spomienky na prvú ČSR a jej predstaviteľov.

Preklady[upraviť | upraviť kód]

O ňom[upraviť | upraviť kód]

Maruniak, Peter: Jozef Tido Gašpar - 115. výročie narodenia. In: Maruniak, P. - Grácová, G. (eds): Život a dielo ďalších exilových pracovníkov, MS 2010, s. 254 - 285.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

P parthenon.svg  Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.