Gardista (noviny)

Gardista bol politický týždenník, neskôr denník Hlinkovej gardy (HG), vychádzajúci v období pred a počas druhej svetovej vojny na Slovensku.

21. číslom prvého ročníka sa Gardista stal aj úradným orgánom Hlinkovej dopravnej gardy (HDG). Vychádzal v Bratislave a Žiline týždenne, neskôr denne okrem pondelka. Prvé číslo vyšlo 18. januára 1939, posledné po viac ako piatich rokoch 5. apríla 1945. Prvý rok malo vydanie priemerne 16 strán, neskôr 8. V Gardistovi vychádzala na pokračovanie kniha Karola Murgaša Tretia ríša – kniha o tvorení Veľkonemeckej ríše, práci a živote jej vodcu Adolfa Hitlera. Na konci augusta 1944 a začiatkom septembra noviny nevychádzali, pretože počas bojov v SNP bola zničená jeho tlačiareň.

Zodpovedný redaktor[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Murgaš
Ladislav Hohoš
Rudo Strieženec
František Galan
Otomar Kubala
Milo Urban

Zameranie[upraviť | upraviť zdroj]

Gardista uverejňoval:

okrem politických materiálov a organizačných zvestí HG aj
výchovno-náboženské príspevky
články z kultúrneho života (divadlo, literatúra, osveta)
príspevky z hospodárskeho života
nastoľoval sociálne otázky
prinášal vlastivedné materiály

V prvom ročníku bol Gardista zameraný viac na organizačné, personálne a ideologické vystužovanie Hlinkovej gardy a jej zložiek, potom bol spravodajsky aj publicisticky a komentármi otvorený spoločenskému a politickému životu v Slovenskom štáte (branná výchova, duchovný život, hospodárstvo, jubileá politikov a národovcov, kultúra, šport a pod.) i k svetovej politike. Kládol dôraz na budovanie upevňovanie slovenskej štátnosti a jej národno-kresťansko-sociálneho obsahu v duchu ideológie národného socializmu a verného spojenectva s Nemeckou ríšou. Gardista publikoval úvahy a komentáre a pretláčal všetky prejavy vedúcich funkcionárov Hlinkovej gardy spočiatku najmä Karla Sidora, potom Alexandra Macha, uverejňoval príspevky rôznych nižších funkcionárov a oslavné vlastenecké i militaristické básničky významnejších i bezvýznamných autorov. Podporoval nemeckú vojenskú expanziu aj slovenskú vojenskú účasť na nej, pretláčal a vítal protižidovské zákonodarstvo a i jeho realizáciu (arizácie, deportácie), so sympatiami komentoval dianie v spojeneckých krajinách, najmä v Chorvátsku a v Taliansku, dezinformatívne útočil na antifašistické mocnosti, v priebehu Slovenského národného povstania a po jeho potlačení povzbudzoval režimistické udavačstvo a represie. Nacionalistické, antisemitské a germanofislké zameranie si Gardista zachoval do konca existenie a jeho dlhoročný šefredaktor M. Urban bol v r. 1948 odsúdený na "verejné pokarhanie".^[1]