Rakovskí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rod Rakovských je starý turčiansky šľachtický rod so stredovekými koreňmi. Rakovskovci neboli potomkami pôvodných rakovských zemanov, pretože tí v priebehu 15. storočia postupne vymreli. Na základe nového kráľovského darovania pripadlo Rakovo Ondrejovi Čerňanskému z Veľkej Čiernej. Proti tejto donácii sa ohradilo všetko príbuzenstvo. Nedlho potom získal v roku 1479 polovičný podiel v Rakove turčiansky podžupan Matej Jesenský z Dolného Jasena (†1496). Ďalší podiel v Rakove vyženil sobášom s Annou, dcérou Juraja z Rakova. Donáciu na majetky od Mateja Korvína získal v roku 1483. Podľa získaného majetku začali jeho potomkovia používať priezvisko v tvare Rakovský seu(=inak) Jesenský de Parva Jesen. Rakovskovci preniesli svoje sídlo do Kaľamenovej, ktorú získali v polovici 16. storočia. Nedlho potom dostalo sa im obnovenia erbového listu (1561), ktorý dali zapísať do stoličnej zápisnice až v roku 1774. Z Rakova sa celkom nevysťahovali a časť rodiny ostala navždy v Rakove. Pôvodné zemianske majetky sa udržali v majetku rodu až do konca 19. storočia.

Dejiny rodu Rakovských[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Rakovských sa osamostatnil koncom 15. stor. rozdelením starého turčianskeho rodu Jesenských na dve línie, z ktorých jedna podľa svojho sídelného majetku v Rakove dostala prediktát de Rako a meno Rakovský. V polovici 16. stor. najvýznamnejším členom tohto rodu bol Juraj, ktorý dosiahol vysoké hodnosti a funkcie vo verejnej správe (vicepalatín, kráľovský komorník a iné). Za panovania kráľa Ferdinanda I. značne rozmnožil majetok rodu. Za zásluhy a vernosť kráľovi dostal mnohé donácie, ktorými získal a ďalšími akvizíciami ešte zväčšil majetok rodu.

Majetky a podiely v rôznych obciach:

  • Liptovská župa: Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ludrová, Biely Potok, Partizánska Ľupča, Parížovce, Dechtáre, Fiačice, Kvačany, Lúčky, Bešeňová, Uhorská Ves, Závaská Poruba,
  • Spišská župa: Farkašovce, Filice, Gánovce, Rokus,
  • Trenčianska župa: Čičmany, Vyšehradné,
  • Turčianska župa: Blážovce, Budiš, Kalník, Kaľamenová, Rudno,
  • Zvolenská župa: Breznica, Duby, Kremnička, Pršany.

Jurajovi synovia, Ján a Ondrej skonali bez potomkov zakrátko po otcovi a tak sa majetky koncom 16. stor. dostali do vlastníctva Jurajovho brata Štefana Rakovského a jeho synov Alberta, Martina, Mateja a Mikuláša. Mnohí z rodu študovali a niektorí aj pôsobili v českých krajoch. V druhej polovici 16. stor. študovali v Čechách bratia Martin, Mikuláš a Matej. Všetci začas v českých krajoch i pôsobili a Mikuláš sa tam dokonca oženil a usadil. Neskôr získal rod ďalšie majetky v Hontianskej župe a rozdelil sa na dve línie pomenované podľa svojich sídel Štiavnickou (podľa Liptovskej Štiavnice) a Rakovskou (podľa Rakova). Rod Rakovských nikdy nevlastnil rozsiahlejšie kompaktné panstvá. Ich majetky tvorili roztrúsené kúrie a majetkové podiely v mnohých obciach, v ktorých mali svoje kúrie a majetkové podiely aj iné šľachtické rody. Rod Rakovských získal značnú časť majetkov po rodoch, ktoré vymreli. Získaním majetkov po rodoch Štiavnických a Parížovských získal rod Rakovských aj príslušné majetkoprávne písomnosti, tvoriace archívy týchto rodov. Prevažná časť majetkoprávnych písomností archívu rodu Rakovských je latinská. Latinské sú však zväčša také písomnosti, ktoré vydala kráľovská kancelária, palatín, a pod. Z nepočetných listín vydaných župnými ustanovizňami v 16. stor. sú v archíve rodu dve slovenské a tri latinsko-slovenské, ktoré majú úvod a záver latinsky a výpovede svedkov sú slovensky. Pomerne najviac slovenských písomností v archíve rodu je medzi majetkoprávnymi písomnosťami obsahujúcimi právne rokovania, ktoré sa uskutočnili priamo medzi členmi liptovských a turčianskych zemianskych rodov. Sú to hlavne testamenty, obligácie na požičané sumy, kvitancie na vrátené peniaze a záložné listy. České, resp. slovenské písomnosti zo 16. stor. v archíve rodu Rakovských dokumentujú uplatňovanie sa češtiny ako písomnej reči na Slovensku v tomto období.

Rodový erb[upraviť | upraviť zdroj]

Rakovskí používali od konca stredoveku až do polovice 16. storočia jednoduchý erb s rakom. Erb je hovoriaci a vyjadruje názov lokality, odkiaľ rod pochádzal. Za pôvodnú podobu erbu Rakovských sa všeobecne považuje červený vodorovne položený rak v zlatom poli. Rak by mal byť aj v klenote. Farebnosť erbu sa odvodzuje od farebnosti armálesu z roku 1561. Staršiu podobu rodového erbu spred udelenia armálesu poznáme z pečatí Juraja Rakovského. V štíte sa nachádza rak. V roku 1561 získali Rakovskí od Ferdinanda I. armálnu listinu. Listina bola vydaná 16. augusta 1561 vo Viedni. Zachovala sa až dodnes v ich rodovom archíve uloženom v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Adresátmi armálesu boli Martin a Ján Rakovskí a Albert, Matej a Ondrej Rakovskí. Erbovou listinou bol udelený nasledovný erb. Erb je modrý so zlatou pätou. Na deliacej čiare je v modrom poli položená zlatá koruna. Z nej vyrastá medzi dvojicou k zemi sklonených ľalií doprava otočený obrnený rytier držiaci v pravej ruke meč, ktorý má položený na pleci a v ľavici drží olivovú ratolesť. V pravom hornom rohu štítu sa nachádza zlaté žiariace slnce a v ľavom hviezdička. V dolnom zlatom poli sa nachádza pôvodný rodový erb – červený vodorovný rak. Klenotom je rytier zo štítu vyrastajúci medzi sklonenými ľaliami z koruny. Prikrývadlá sú červeno – strieborné a zlato – modré.

Rodokmene[upraviť | upraviť zdroj]

Rakovský de Rako

  • Juraj Rakovský de Rako (16. stor.), vicepalatín a kráľovský komorník
    • Ján Rakovský de Rako + Magdaléna – bez potomkov
    • Ondrej Rakovský de Rako – bez potomkov
  • Štefana Rakovský de Rako
    • Albert Rakovský de Rako
    • Martin Rakovský de Rako (1535 – †28.9.1579) + Dorota Krivayová z Trenčína
      • Barbora Rakovská (1570-)
      • Dávid Rakovský (1574-)
    • Matej Rakovský de Rako (1537 – †19.10.1562)
    • Mikuláš Rakovský de Rako (cca 1538 – †1586)

Rakovský de Rako

  • Peter Rakovský († pred 6.7.1705) + Katarína Kubíniová
    • Melchior II. Rakovský z Veľkého Rakova, (cca 1660 - †6.6.1707) stoličný notár + Klára Husárová de Regöcz
      • Imrich Rakovský
      • Michal Rakovský, notár krajinského sudcu + Klára Gostoniová
      • Mikuláš Rakovský + Zuzana Szögényi
      • Magdaléna Rakovská + Gabriel Maršovský
      • Sára Rakovská + Pavol Ilovay, + Juraj Akáč
    • Imrich Rakovský z Veľkého Rakova
    • Ladislav Rakovský z Veľkého Rakova
    • Katarína Rakovská z Veľkého Rakova
    • Magdaléna Rakovská z Veľkého Rakova

Osobnosti rodu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Martin Rakovský, (1535 – † 28.9.1579) bol prvým slovenským humanistom, najväčšia osobnosť našej literatúry v 16. storočí
  • Melchior II. Rakovský z Veľkého Rakova a z Kaľamenovej, (cca 1660 - †6.6.1707) oravský stoličný notár a podžupan

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Novák: Rodové erby na Slovensku I., Kubínyiho zbierka pečatí (Osveta, n. p., Martin, 1980)
  • Jozef Novák: Rodové erby na Slovensku II., Peťkova zbierka pečatí (Osveta, n. p., Martin 1986)
  • Miloslav Okál: Život a dielo Martina Rakovského - I. diel (Martin 1979)
  • Miloslav Okál: Život a dielo Martina Rakovského - II. diel (Martin 1983)
  • Genealogicko-Heraldický Hlas, časopis Slovenskej Genealogicko–Heraldickej spoločnosti (Vychádza od roku 1991)