Krpeľany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O vodnej nádrži pozri Krpeľany (vodná nádrž).
Súradnice: 49°07′30″S 19°05′00″V / 49,125000°S 19,083333°V / 49.125000; 19.083333
Krpeľany
obec
Krpeľany 2 MF3.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Váh
Nadmorská výška 410 m n. m.
Súradnice 49°07′30″S 19°05′00″V / 49,125000°S 19,083333°V / 49.125000; 19.083333
Rozloha 13,89 km² (1 389 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 102 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 79,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1430
Starosta Jaroslav Kráľ[3] (nezávislý)
PSČ 038 54
ŠÚJ 512389
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Štefánikova 138/7
038 54 Krpeľany
E-mailová adresa podatelna@krpelany.sk
Telefón +421 043/4295 101
Fax +421 043/4304900
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Krpeľany
Webová stránka: www.krpelany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krpeľany je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa na východnom okraji Turčianskych nív, podcelku Turčianskej kotliny, severne od derivačného Krpelianskeho kanála. Severne sa dvíha Šútovské podhorie, juhovýchodne za korytom Váhu strmo stúpa masívom Kopy Šípska Fatra.[4]

Obec je prístupná cestou III/2131, odbočujúcej pri susednom Ratkove z cesty I/18 (Vrútky – Ružomberok) a pokračujúcou do obce Nolčovo a Sučian. Severným okrajom obce vedie železničná trať Žilina – Košice. Najbližším mestom sú 5 km západne situované Turany, Martin je vzdialený 21 km západne, Dolný Kubín 25 km severovýchodne, Ružomberok 27 km východne a krajské mesto 38 km severozápadne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha v údolí Váhu a v trase starodávnych ciest predpokladá osídlenie už v praveku. Potvrdili to nálezy z doby železnej, presnejšie z obdobia lužickej kultúry na terasách Váhu, ako aj mladšie artefakty z doby rímskej. Práve v rímskej dobe bol neďaleko obce a dôležitej cesty vybudovaný hrádok Pohanovo, ktorý bol osídlený aj po príchode Slovanov. V blízkosti sa spájala považská cesta na Liptov s cestou z Ponitria cez Blatnicu.

Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku 1430, kedy Krpeľany patrili pod sučianske panstvo. Majitelia panstva sa často menili, až kým majetky v roku 1541 prešli pod rod Pavla Nyáryho. Šľachtická rodina vlastnila sučianske panstvo až do roku 1848. V roku 1600 mala obec 14 domov, o storočie neskôr tu pôsobilo 9 sedliakov, 1 želiar a 1 mlynár, v roku 1799 to v 34 domoch bolo už 28 sedliakov, 3 podželiari, olejkár a čižmár. V roku 1825 mali Krpeľany 326 obyvateľov v 52 domoch a tí sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, včelárstvom, ťažbou a spracovaním dreva, pálením vápna a pltníctvom. Po zrušení poddanstva nastal pozvoľný rozvoj priemyslu a podnikania, no výraznejší pokrok priniesla až výstavba Košicko-bohumínska železnice a rozšírenie cesty údolím Váhu na Liptov, ktoré však viedli opačným brehom rieky. Dopravu tak zabezpečovala kompa a člny. Spádovým centrom oblasti sa stali Sučany, kde sídlil aj notársky úrad. Poštový úrad bol od roku 1868 v Turanoch, tu tiež v roku 1895 vznikol matričný úrad. Richtára si obyvatelia volili od roku 1888. V roku 1890 mala obec 78 domov a 410 obyvateľov, spomína sa tu škola, drevená zvonica, 4 krčmy, 2 vodné mlyny a z remesiel kováč, kožušník a obuvník.

Začiatkom 20. storočia mnohí obyvatelia odišli za prácou do Ameriky, mnohé obete si vyžiadala prvá svetová vojna. V tomto období (1921) mali Krpeľany 81 domov a 402 obyvateľov, bolo obnovené vyučovanie v miestnej škole, hralo sa ochotnícke divadlo, prevádzkovaný bol mlyn a od roku 1924 Dobrovoľný hasičský zbor. Miestny odbor Matice slovenskej vznikol v roku 1934, poštový úrad bol stále v Turanoch a obvodný lekár a četnícka stanica pre obec zasa v Sučanoch.

Od roku 1932 chránila Krpeľany pred veľkou vodou hrádza, nová škola pribudla do roku 1937. Počas vojny sa miestni obyvatelia angažovali v povstaní, pôsobilo tu ilegálne záchytné stredisko pre utečencov a od mája 1944 tu bol vytvorený ilegálny revolučný národný výbor. V povojnových rokoch nastala obnova škôd a postupný rozvoj hospodárstva, vrátane prievozu cez Váh a obnovy železničnej trate a budov. Miestny národný výbor patril do obvodného národného výboru v Turanoch.

Život v obci výrazne ovplyvnila výstavba vodného diela a derivačného kanála od roku 1949, ktoré prinieslo nové pracovné príležitosti i obyvateľov. Na pravom brehu Váhu vznikla nová zástavba, postavené boli i tri bytové domy, ubytovne pre robotníkov, sklady, kancelárie, ošetrovňa so stálou lekárskou službou a lekárska a zubná ambulancia. Vybudovaná bola tiež jedáleň s kantínou, pošta, obecná knižnica, kino, holičstvo, obuvnícka dielňa a samostatný obchodný dom, obnovená bola činnosť ochotníckeho divadla. Pribudla aj Materská škola, športové ihrisko a v zime prírodné klzisko, vybudovaný bol verejný vodovod, kanalizácia a opravené boli obecné cesty. Nové koryto Váhu odklonilo vodný tok, staré koryto bolo zasypané, čím boli dovtedy rozdelené časti obce spojené do jedného celku a rovnako sa zjednodušil prístup k železnici aj hlavnej ceste. Krpeľany sa tak v krátkom čase stali strediskovou, spádovou obcou pre Nolčovo, Ratkovo a Šútovo.[5]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza moderný evanjelický kostol, základná škola, vodná nádrž, futbalové ihrisko, súkromná posilňovňa a klub.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  5. História [online]. krpelany.sk, [cit. 2018-05-15]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]