Jánošík (film z roku 1921)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jánošík
Janosik1921.jpg
Základné informácie
Originálny názov Jánošík
Dĺžka 68 minút
Štát Slovensko, USA
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 25. novembra 1921 Praha
1. decembra 1921 Chicago
3. januára 1922 Žilina
Spoločnosť Tatra Film Corporation
Rozpočet 14 500 dolárov
Filmový štáb
Réžia Jaroslav Siakeľ
Produkcia Ján Závodný
Scenár Jozef Žák - Marušiak
Kamera Daniel Siakeľ (americký negatív)
Oldřich Beneš (čs. negatív)
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Jánošík je slovensko-americký film štúdia Tatra Film Corporation a režiséra Jaroslava Siakeľa. Premiéra filmu bola 25. novembra 1921 v Prahe, 1. decembra 1921 v Chicagu a 3. januára 1922 v Žiline.

Jánošík je prvý slovenský celovečerný hraný film. V roku 1970 priniesol na Slovensko Ján Závodný takmer celý zachovaný film, ktorý 50 rokov opatroval vo svojej chicagskej garáži a venoval ho Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave.

Pozadie a vznik filmu[upraviť | upraviť kód]

Jánošík z roku 1921 je vôbec prvou kapitolou, napísanou slovenským hraným celovečerným filmom. Režírovaný síce slovenskými emigrantmi z USA ale natočený v slovenských reáliách a so slovenským obsadením, z veľkej časti neskúseným. Filmovej réžie sa ujal Jaroslav Siakeľ, jeho brat Daniel mal byť kameramanom. Pri výbere exteriérov sa príliš nenamáhali a vybrali si vlastnú rodnú dedinu - Blatnicu. Tá podoba filmu, akú môžeme zhliadnuť dnes, je rekonštrukciou verzie určenej pre americký trh. Autori rekonštrukcie sa pokúšali, čo najvernejšie, podľa rôznych poznámok a scenárov, prinavrátiť filmu jeho pôvodnú podobu. Aj hudba či titulky prešli úpravou, pritom sa stále snažili zachovať ducha doby, v ktorej film vznikol. Vzhľadom k roku výroby sa tvorcovia prvého slovenského hraného celovečerného filmu vyznamenali. Zaujímavosťou je príbeh rozprávaný v retrospektíve. Objavuje sa tu dokonca aj retrospektíva v retrospektíve (Jánošík spomína na Aničku spred dvoch rokov) či paralelné rozprávanie dejov. Dej je rámcovaný stretnutím turistov s bačom, pričom bačovo rozprávanie tvorí základný dej. Je badať, že autori filmu prišli spoza oceánu poučení, vzdelaní a vyučení vo svojom remesle. Štýlom sa približuje skôr vtedajšej americkej produkcii ako filmom pochádzajúcim z nášho okolia. Prvky westernu v akčných scénach (predovšetkým scény s družinou) dodávajú filmu komickosť. Americká škola je badateľná pri striedaní detailov a celkov. V čase svojho uvedenia musel byť pre divákov nezvyčajne dramatický, s pomerne rýchlo postupujúcim dejom. Nám, ako divákom zvyknutým na rýchly sled obrazov po sebe, sa nemusí javiť ako rýchly, no v roku 1921 ľudia ešte neboli zvyknutí na filmové prostriedky, tak ako ich poznáme dnes. Ku koncu sa zdá, že autori sa poponáhľali. Pravdepodobné však je, že záver mal byť, ak nie o mnoho ale aspoň o čosi dlhší. Na miestach, kde bol filmový materiál nedostačujúci (a teda poškodený alebo časti materiálu chýbali) ho autori rekonštrukcie nahradili fotografickými snímkami.

Ohlasy[upraviť | upraviť kód]

V slovenskom filmovom ústave je k dispozícii iba jedna dobová zmienka o filme v tlačenej podobe a to z roku 1922. Jej autorom bol Fedor Ruppeldt a objavila sa v časopise Živena : „K prvému filmu slovenskému si právom vyvolili históriu Jánošíka, najromantickejšej postavy slovenských povestí a poézie. Jánošík je dieťa ľudu a hôr slovenských jeho dej dáva nekonečné bohatstvo práve pre obrazové predstavenie slovenského ľudu a slovenskej zeme. Dobrá myšlienka bola pomedzi scénické obrazy ku zvyčajným nápisom priložiť i viacej piesní, ľudových, zbojníckych, aspoň začiatočné riadky spolu s notami.”

Ďalší úryvok pochádza z časopisu Televízia. Jeho autor je zároveň dramaturgom Jánošíkovej rekonštrukcie. „Dozaista, ako všetky ostatné filmy, aj tento je zaťažený hereckým „nadsadzovaním”, gestickým i mimickým. Aj v iných ohľadoch rešpektuje dobový stereotyp a výraz. Na druhej strane musíme však konštatovať nezvyčajné majstrovstvo, kultivovanosť a zmysel pre interpretáciu príbehu čisto filmovými prostriedkami. Obdivuhodná na tie časy je najmä práca kamery a strihová kompozícia. (Z tohto aspektu napríklad vtedajšie Chaplinove filmy oveľa menej využívajú filmové špecifické možnosti a svoj účinok budujú väčšmi na predkamerovej akcii.)”

Autorom ďalšieho úryvku je Ján Komiňár, ktorý sa spolupodieľal na mimoriadnom vydaní štvrťročníka informácií zo slovenského filmu. „Je rovnocenným pendantom vtedajšej českej produkcie. Vznikol v špecifickej atmosfére národného povedomia s jeho prejavmi ako doma, tak medzi aktivizovanými americkými vysťahovalcami v období rozpadu rakúsko-uhorského mocnárstva a vzniku buržoázneho Česko-Slovenska. Prišli nám ho domov nakrútiť krajania z Ameriky.”

Jaroslav Filip z Večerníka spomína Jánošíka pri 54.-om výročí zrodu tohoto slovenského unikátu. „Nadchýňa nás svojou lyrikou i pozoruhodným obrazovým videním. Na tú dobu až prekvapujúco zanecháva divadelnosť a snaží sa čistou filmovou rečou vyrozprávať príbeh. Spolu s istou dávkou živelnosti a nadšenia, ktorú možno pozorovať na aktéroch filmu, vytvára čarovnú neopakovateľnú atmosféru s troškou melanchólie, ktorá namiesto smiechu núti nás k vážnosti.”

Pri príležitosti 60.-eho výročia opätovného návratu bratov Siakeľovcov na Slovensko vyšiel aj článok v novinách Hlas ľudu. „Dramatické skúsenosti, ktoré bratia Siakeľovci uplatňovali pri nakrúcaní filmu, získali na ochotníckej scéne Slovenskej divadelnej spoločnosti, ktorá vznikla už v roku 1919 v Chicagu, a ktorú neskôr premenovali na Americké slovenské národné divadlo. Tieto skúsenosti tvorcovia filmu prenášali do nového dramatického umeleckého druhu, do filmu, a keď dnes pozeráme na túto hranú snímku, iste s uznaním konštatujeme, že tvorcovia filmu pri všetkých naivnostiach, vniesli doň veľa romantiky, ale aj cieľavedomej ideovosti.”

V Hlase ľudu bol šesť rokov pred tým uverejnený článok Viliama Jablonického. „Vo filmovej podobe je to dielo na vysokej umeleckej úrovni aj v porovnaní s vrcholným dielom nemého filmu vo svetovej kinematografii - Krížnik Potemkin, ktorý vznikol o štyri roky neskôr. Má dynamickú skladbu s primeranou gradáciou, veľmi dobrý strih (zhotovený podľa americkej verzie), využíva clony a prelínačky.” „Film má neobyčajný význam preto, že posúva dejiny slovenského filmu o niekoľko desaťročí dozadu, čím sa môžeme porovnávať s počiatkami filmu vo vyspelých štátoch sveta.”

Samotný Jaro Siakeľ sa v propagačnom pamflete vyjadruje o filme takto: „Jánošík je symbolom odboja proti maďarskému zemianstvu, ktoré slovenský ľud utláčalo a držalo v putách. Dnes, keď slovenský národ púšťa sa na voľných krídlach k voľnému letu, aby sa dostal na svetové závody, naši americkí bratia pomáhajú i v tejto práci, ba novou silou idú za vytknutým cieľom. Jánošík je propagačným filmom slovenským, ktorý znázorňuje bývalé otroctvo slovenského ľudu a odpor Jánošíkov proti násiliu. Jánošík je hrdinom národa, ktorého ospevujú básnici a ľud ten nosí svojho syna v srdci!”

  • Réžia: Jaroslav Siakeľ
  • Scenár: Jozef Žák - Marušiak
  • Hrajú: Theodor Pištěk, Karel Schleichert, Mária Nováková-Fábryová, Vladimír Šrámek, Olga Augustová, Bronislava Livia, Saša Dobrovolná, Jan W. Speerger, Jaroslav Vojta, Rudolf Myzet, Karel Fiala, Ferdinand Fiala, Jaroslav Svára, Bedřich Karen, Anči Pírková, Vojtěch Záhořík, Roman Tuma.
  • Produkcia: Ján Závodný

V roku 1975 bol film zrekonštruovaný a ozvučený.

  • Réžia rekonštrukcie: Ivan Rumanovský
  • Hudobná spolupráca: Jozef Malovec
  • Strih: Patrik Pašš
  • Zvuk: Otto Bartoň
  • Vedúci výroby: Ľudovít Hullman

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje a citácie[upraviť | upraviť kód]

  • Fedor Ruppeldt: Diškur o automobiloch, aeroplánoch a o filme o Jánošíkovi. Živena, č. 1/1922, str. 31-34.
  • Ivan Stadtrucker: Jánošík 21. Televízia, č. 38/1975, s. 10-11.
  • Ján Komiňár: Jánošík 1921. Kinema, č. 3/1981, s. 17.
  • Jaroslav Filip: Najstarší filmový Jánošík. Večerník, 23. september 1975, s. 5.
  • A. Karšay: Jubileum strieborného plátna. Hlas ľudu, 1. august 1981, (strana neuvedená).
  • Viliam Jablonický: Dokončená rekonštrukcia filmu Jánošík. Hlas ľudu, 31. júla 1975, s. 4.
  • Jaro Siakeľ. Propagačný materiál k filmu Jánošík, slovenské drama (1921), Tatra film.
  • Janosik.terchova-info.sk