Domašínsky meander

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′15″S 18°53′24″V / 49,170817°S 18,890133°V / 49.170817; 18.890133
Domašínsky meander
prírodná pamiatka
Domašínskymeander.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Obec Strečno
Súradnice 49°10′15″S 18°53′24″V / 49,170817°S 18,890133°V / 49.170817; 18.890133
Rozloha 0,8037 km² (80 ha)
Vznik 1978
Správa Malá Fatra
Kód 243
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Domašínsky meander
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Domašínsky meander je riečny meander a prírodná pamiatka[1] v Malej Fatre na rieke Váh, je súčasťou Národného parku Malá Fatra. Je najväčším prírodným výtvorom v Malej Fatre.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Váh z troch strán obteká nevýrazný lesnatý vrchol Domašín (575 m n. m.). Dĺžka tohto územia je 1,63 km, šírka 480 – 740 m a nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 360 – 580 m n. m.[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Domašínsky meander (vľavo dole) zo Starhradu.

Meander rozdeľuje Malú Fatru na Lúčanskú a Krivánsku časť. Domašínsky meander je vhĺbená forma riečneho reliéfu, ktorá je v celých Západných Karpatoch ojedinelá. Vznikol postupným zarezávaním rieky Váh do dvíhajúceho sa pohoria koncom treťohôr a začiatkom štvrtohôr. Vznikol tak Strečniansky priesmyk.

Turistika a ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Najkrajší pohľad na Domašínsky meander je zo zrúcanín hradu Starhrad, ktorý je turisticky prístupný po červenej turistickej značke. V roku 1978 bol meander vyhlásený za prírodnú pamiatku s výmerou 80,4 ha.

Váh bol využívaný na plavbu plťami a táto tradícia sa v súčasnosti v obci Strečno obnovuje. V minulosti bol Domašínsky meander najnebezpečnejším úsekom. Báseň Jána Bottu Margita a Besná nesie mená dvoch obrovských skál na tomto úseku. Po odstrele dynamitom je tento úsek už pre plavbu bezpečnejší, na ich mieste sú však stále mohutné kaskády.

Na úseku pod Starhradom, vypracoval súkromný investor projekt, ktorý ráta s výstavbou vodnej elektrárne a biokoridoru.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Tok Váhu cez Domašínsky meander kopíruje dôležitá a nesmierne vyťažená cesta I/18. Úzka cesta, ostré zákruty a intenzívna doprava spôsobujú, že sa jedná o jeden z najnebezpečnejších cestných úsekov na Slovensku. Navyše v týchto miestach dokážu aj drobné nehody zastaviť dopravu na dlhé hodiny.[3] Čaká sa na dokončenie náročného úseku diaľnice D1, ktorá prekoná Malú Fatru tunelmi a odvedie tranzitnú dopravu z Domašínskeho meandra.

Cez Domašínsky meander prechádza aj významná železničná trať Žilina – Košice (č. 180), ktorá však nekopíruje tok Váhu, ale prekonáva meander pomocou dvoch jednokoľajných tunelov Strečno II a Strečno III. O niečo ďalej proti toku Váhu sa nachádza tretí, dvojkoľajný tunel Strečno I.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Domašínsky meander. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  2. Jozef Gargulák, Vladimír Križo a kol: Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR 2. vyd, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1984
  3. http://www.turieconline.sk/aktualne/item/507-na-strecne-bude-bezpecnejsie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]