Starý hrad (hrad)
| Starý hrad | |
| Starhrad | |
| zrúcanina | |
 Pohľad na Starhrad, apríl 2006
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Obec | Nezbudská Lúčka |
| Nadmorská výška | 475 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′40″S 18°53′25″V / 49,177778°S 18,890278°V |
| Materiál | kamenné murivo |
| Vznik | 13. storočie |
| Opustený | 18. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | turistická trasa |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Starhrad |
| - dátum vyhlásenia | 2017 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 12062/1 |
| - dátum zápisu | 6. 4. 2017 |
   Poloha Starhradu na Slovensku
| |
 Poloha Starhradu v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Starhrad | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Starý hrad (-normovaný názov[3]; iné názvy: Starhrad, Varínsky hrad, Varín; historické doložené názvy: Warna, Varna, Owar, Owaar, Starigrad) je zrúcanina hradu, vypínajúca sa východne od Žiliny, na pravom brehu Váhu vo výške 475 m n. m. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad Domašínskym meandrom. V roku 2017 bol zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Nálezy na hradnom kopci dokladajú osídlenie lokality v dobe laténskej (450 pred Kr. – 0). Počas archeologického výskumu boli objavené bronzové i keramické artefakty, ktoré potvrdili prítomnosť ľudu púchovskej kultúry.[4]
Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín. Historici odhadujú jeho vznik pred rok 1235, teda do obdobia vlády Ondreja II.[5], písomne sa prvýkrát spomína v roku 1241 v listine kráľa Belu IV.[6] Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Sedlce. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.
Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P. A. Veličko), ktorí však tento rozkaz nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli, pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu. Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.
Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skalného brala. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.
V roku 2018 vzniklo Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna, ktoré sa venuje obnove.[7] Od roku 2019 prebiehajú práce na obnove.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Od železničnej stanice v Nezbudskej Lúčke popri trati a Váhu až do krátkej dolinky Hradské, odkiaľ vedie výstup na hradný vrch po turistickej značenej ceste. Turistický chodník pokračuje na vrcholy Krivánskej Fatry.[9]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad na Starhrad z Domašínskeho meandra -
Pohľad na hrad od rieky Váh -
Zrúcanina paláca Starého hradu -
Stav hradu v júni 2006 -
Pohľad na hrad -
Ruina hradu zo severnej strany -
Interiér jednej sály -
Výhľad zo Starhradu -
-
Celkový pohľad na hrad -
Starhrad na jeseň -
Hradná bašta -
Domašínsky meander. Nádherný výhľad naň je z hradu.
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- ↑ MUZA 2021-01 [online]. pmza.sk, [cit. 2021-07-28]. Dostupné online.
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Pri záchrane Starhradu pomáhajú aj Kysučania. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-20. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Starý hrad v Nezbudskej Lúčke [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Žilinský Večerník [online]. zilinskyvecernik.sk, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Žilina [online]. zilina.sp21.sk, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2021-07-28]. ISSN 1339-844X.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starý hrad (hrad)
