Chata pod Chlebom
| Chata pod Chlebom | |
.jpg) Chata pod Chlebom v roku 2023, v pozadí Veľký Kriváň | |
| 49°10′52″S 19°02′57″V / 49,181189°S 19,049278°VSúradnice: 49°10′52″S 19°02′57″V / 49,181189°S 19,049278°V | |
| Nadmorská výška | 1 423 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Malá Fatra |
| Poloha | Chleb |
| Rok založenia | 1930 |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Chata pod Chlebom |
| Webová stránka | chatapodchlebom.sk |
Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.) je najvyššie položená turistická horská chata v Malej Fatre[1] s celoročnou prevádzkou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavbu chaty inicioval Klub československých turistov (KČST) potom, čo v roku 1929 vyhorela chata KČST na Veľkej Rači.[2] Peniaze z poistky za vyhorenú chatu boli investované do vybudovania chaty v novej lokalite, pričom KČST uznesením rozhodol, že chatu postavia na bočnom hrebeni vybiehajúcom z Chlebu v lokalite Predná úboč neďaleko prameňa vody v nadmorskej výške 1 414 m n. m. „Už v roku 1929 sa začalo s prípravnými prácami a v máji 1930 so samotnou stavbou. Dopravu materiálu Snilovskou dolinou a zalesneným úbočím bez komunikácie sťažovala odľahlosť miesta a vlastnú výstavbu aj mimoriadne nepriaznivé počasie s vytrvalými dažďami. Našťastie betónovanie základov, na ktoré použili sedemtisíc kilogramov cementu, stihli urobiť v suchom júnovom počasí. Na vynášanie materiálu používali aj dvojkolesové vozíky, na ktoré sa zmestilo 120 kg nákladu“, uvádza kolektív autorov v knihe Útulne a chaty: Malá Fatra. Chata bola pre turistov otvorená 21. decembra 1930 a jej prvým nájomcom sa stal známy športovec Jozef Hájek z Turian, ktorý už predtým pôsobil ako chatár na Téryho chate a Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách.[3]
V rokoch 1933 a 1937 bolo zrealizované rozšírenie o ďalšie trakty, čím sa zvýšila kapacita lôžok a jedálne. Chata v tom čase patrila k najväčším chatám vybudovaným na Slovensku po roku 1918. Celodenná strava s ubytovaním tu stála 35 Kč.[3]
Počas Slovenského národného povstania chatu využívali partizáni a po útoku na nemecký transport pri Krpeľanoch ju Nemci 3. novembra 1944 vypálili. Chatár Jozef Hájek s manželkou Klárou dostali na zbalenie a vysťahovanie z chaty len dve hodiny.[3]
Po vojne bola na obnovu chaty vyčlenená dotácia vo výške 1,4 mil. Kčs a v rokoch 1945 – 1948 bola zrealizovaná nová výstavba chaty na základoch predchádzajúcej podľa projektu architekta Ferdinanda Čapka.[3]
Na Veľkonočný pondelok 12. apríla 1982 chata opäť vyhorela.[4] Nová chata bola následne, v značne úspornejšej podobe, postavená na mieste hospodárskej budovy bývalej chaty, ktorú sa ako jedinú podarilo pred požiarom zachrániť.[3]
V roku 2018 chatu kúpil Andrej Hrnčiar – martinský primátor a poslanec NR SR za strany MOST – HÍD a #SIEŤ, ktorý ju plánoval zrekonštruovať vrátane výrazného rozšírenia kapacity. Pre nesúhlas ochranárov, správy Národného parku Malá Fatra aj širšej verejnosti však nakoniec zostal zachovaný pôdorys a tvar chaty v podobe, ako bola obnovená po požiari z roku 1982.[5][6] Rekonštrukcia chaty prebehla v roku 2021.[3] Na chate je možnosť ubytovania (s rezerváciou vopred) a stravovania. Z okolia je výborný výhľad. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Veľký Kriváň. V blízkosti sa nachádzajú viaceré lyžiarske vleky (známy svah Generál).
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Chata je dobre prístupná od vrcholu sedačkovej lanovky od Chaty Vrátna po zelenej turistickej značke. Dá sa k nej dostať aj po žltej značke od vrcholu Hromové na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry. Z Turčianskej kotliny je prístupná po zelenej značke od autokempingu Trusalová alebo po modrej značke zo Šútova. Asi 30 minút od chaty sú Mojžišove pramene a 1:30 hod. 38 m vysoký Šútovský vodopád.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Prvá chata z obdobia 1930 – 1933, ešte pred rozšírením -
Chata z obdobia 1948 – 1982 (1972) -
Chata z obdobia 1982 – 2021 (2008) -
Súčasná chata od roku 2021 (2023)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ História [online]. Oščadnica: Chata Rača, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f FILEK, Michal. Horské chaty Malej Fatry: Chata pod Chlebom vyhorela dvakrát, dnes je z nej moderná chata s ekologickým posolstvom. Žilina SP21 (BeNow Media Group), 2022-04-26. Dostupné online [cit. 2024-07-02].
- ↑ GAJDOŠOVÁ, Klára. Pred rokmi zhorela do tla ikonická Chata pod Chlebom. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-04-16. Dostupné online [cit. 2024-07-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MÄKKÁ, Soňa. Extra: Prečo je rekonštrukcia Chaty pod Chlebom problémom?. Denník N : Hiking.sk (Bratislava: N Press), 2019-10-08. Dostupné online [cit. 2024-07-03]. ISSN 1339-844X.
- ↑ SITA. Baláž: Štátni ochranári súhlasili s rozšírením Hrnčiarovej chaty, národný park je proti. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2019-09-27. Dostupné online [cit. 2024-07-02]. ISSN 1336-197X.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BENDÍK, Andrej; BERNÁT, Ľubomír; HERCHL, Miroslav; KHANDL, Ladislav. Útulne a chaty : Malá Fatra : turistické objekty postavené do roku 1949. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2019. 130 s. ISBN 978-80-8136-099-2.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chata pod Chlebom
