Zástranie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′36″S 18°49′06″V / 49,2432°S 18,8184°V / 49.2432; 18.8184
Zástranie
mestská časť Žiliny
Zastranie letectvo.jpg
Letecký pohľad na Zástranie
Zastranie erb.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieka Snežnica
Nadmorská výška 550 m n. m.
Súradnice 49°14′36″S 18°49′06″V / 49,2432°S 18,8184°V / 49.2432; 18.8184
Rozloha 6,0651 km² (607 ha)
Obyvateľstvo 940 (31.3.2017) [1]
Hustota 154,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
PSČ 010 03
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Zástranie
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zástranie je mestská časť Žiliny. K mestu patrí od roku 1980. Štatistika mesta Žilina o počte obyvateľov z marca 2017 informuje, že Zástranie má 940 obyvateľov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zástranie sa nachádza 8 km severovýchodne od Žiliny, v južnej časti Kysuckej vrchoviny. Juhovýchodne sa vypína vrch Straník (768,9 m n. m.), ktorý ponúka kruhový výhľad na Žilinskú kotlinu a mesto Žilina. Vrch je známy paraglidingom a závesným lietaním. Je vyhľadávaným miestom vychádzok pre ľahkú dostupnosť.

Minulosť a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Historické názvy Zástrania boli "Zaztrany" alebo "Zastranje" a patrilo panstvu Starý hrad. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec.

Odtlačok pečatidla z 18. storočia

Na vrchu Straník sa našlo jedno z najväčších hradísk aké poznáme v Žilinskej kotline, s osídlením z mladšej doby bronzovej a mladšej doby železnej. Malo rozlohu asi 6 hektárov a vybudoval ho ľud lužickej kultúry. Mohutné valy obopínali vrchol kopca hlavne zo severnej strany, kým na južnej bol využitý predovšetkým prirodzený tvar skalného hrebeňa. Obec bola ale založená pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia na žilinskom (nemeckom) práve. Rok založenia a podmienky nepoznáme, no prvá písomná zmienka je z roku 1439, keď kráľ Albrecht daroval manželke Alžbete okrem iných aj strečnianske a starohradské panstvo. V rámci starohradského panstva sa spomína dedina Zástranie.

Ešte aj dnes sa zachovala pôvodná zástavba v starej časti Zástrania. Osada sa vyvinula okolo potôčika Snežnica, ktorý pramení na severnej strane vrchu Straník. Na dnešnej Starej dedine mierne rozšírenej sú postavené dva rady domov. Z ulice odbočujú úzke cesty okolo ktorých boli nastavané ďalšie domy. Uprostred osídlenia bola v stiesnených podmienkach postavená zvonica. Urbanizácia osídlenia z minulosti sa zachovala až dodnes. Medzi drevenými domami začali postupne v druhej polovici 20. storočia vyrastať murované domy, čím sa narušila pôvodná zástavba. 

Na erbe Zástrania bol podľa odtlačku pečatidla z 18. storočia jazdec na koni. V roku 2017 mesto Žilina schválilo a ustanovilo symboly mestskej časti Zástranie. Erb má takúto podobu: V červenom štíte striebornou šabľou ozbrojený striebroodetý jazdec v sedle strieborného zlatohrivého, zlatochvostého a zlatokopytého koňa kráčajúceho po zelenej pažiti. Vlajka pozostáva zo siedmych pozdĺžnych pruhov, zostavených z červenej, bielej, žltej a zelenej farby. Je ukončená tromi cípmi.

Straník[upraviť | upraviť zdroj]

Straník ako plachtárske letisko bol odskúšaný medzinárodným leteckým komisárom Ing. Elsnicom z Prahy v apríli 1935 na Veľkonočný pondelok. Po príchode do Prahy Ing. Elsnic ihneď zariadil výstavbu cesty z Tepličky na Straník, výstavbu hangára pre vetrone a chatu pre ubytovanie plachtárov. Po schválení letiska Straník začali plachtári zo Zlína výcvik v tejto lokalite. Všetci boli nadšení podmienkami tohto plachtárskeho letiska a začalo byť uznávané ako rarita v Európe. V roku 1936 sa tu konali prvé celoštátne plachtárske preteky. V roku 1943, v jarných mesiacoch navštívili stredisko lietania prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso a minister národnej obrany Ferdinand Čatloš. Boli oboznámení s priebehom výcviku, pričom im boli predvedené ukážky z leteckého výcviku. Vtedy sa usporiadali aj kurzy pre nemeckú mládež, ale v roku 1944, keď nastal protifašistický odboj s výcvikom na Straníku sa skončilo. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 sa začalo intenzívne precovať na oživení lietania a pridala sa ďalšia náročnejšia činnosť - motorové lietanie. Kurzy boli obsadzované v plných počtoch, hlavne záujemcami z Čiech a Moravy. Definitívne došlo k zrušeniu letiska v roku 1956 a celá činnosť sa preniesla na letisko Žilina. Konalo sa tu niekoľko ročníkov majstrovstiev ČSSR v závesnom lietaní. Taktiež sa tu natáčal aj československý film Víťazné krídla. V súčasnosti je vrch známy najmä paraglidingom. Naposledy sa dostal Straník do povedomia verejnosti v roku 2016, keď projektu Lávka a prístrešok na Straníku vyhral cenu za architektúru CEZAAR 2016. Ocenenie bolo o to vzácnejšie, že bolo udelené medzinárodnou porotou.

Vrch Straník

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kúlturný dom Zástranie

V roku 1520 sa z majetkovej deľby medzi Pongrácovcami dozvedáme, že v Zástraní bolo 12 sedliakov. Zástranie nemalo vlastnú faru, v dedine bola iba kaplnka a bola fíliou fary v Tepličke. Najstaršie mená Zástrancov sa zachovali v matrike Tepličky, ktorá sa začala písať v roku 1732. Sú to rodiny: Belaj, Žiak, Holeš, Hruška, Januš, Chalupjansky, Jaššo, Sotter, Štefanik, Martinek, Meliš, Cesnek, Javor, Javorik, Lašut, Gugel, Pacišan, Vajčovec, Mičica, Šmehil.

V roku 1770 súpis k tereziánskemu urbáru uvádza 40 sedliakov platiacich vysoké dane. Z nich bolo 31 poddaných grófa Gašpara Pongráca, 5 poddaných grófa Adama Pongráca a 4 poddaní baróna Michala Pongráca. Zástranci sú označení ako "veční poddaní", to znamená že boli pripútaní k pôde a nemohli sa sťahovať. Z uvedeného súpisu poznáme aj obecnú samosprávu: richtár (judex) Adamus Schmehil, prísažní (jurati) Joannes Lassuth, Martinus Holess a Michael Javorik.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Zástraní sa v roku 1920 narodil Ján Mičica. Pilota kpt. Jána Mičicu zastrelili 8. júna 1972 pri únose česko-slovenského lietadla L-410 A na linke Mariánské Lázně - Praha - Bratislava - Lučenec. Na kultúrnom dome má umiestenú pamätnú tabuľu. Bol prvým dopravným pilotom, zavraždeným počas letu. Táto udalosť poslúžila ako predloha pre jeden diel seriálu Třicet příběhů Majora Zemana - příběh Mimikry, kde je udalosť značne upravená. Udalosť tiež poslúžila ako predloha piesne Únos od kapely Olympic.

Materská škola Zástranie

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalové ihrisko FK Zástranie

Mestské zastupiteľstvo v Žiline na svojom zasadnutí 16. decembra 2013 schválilo Všeobecne záväzné nariadenie o určení názvov ulíc v meste Žilina – v mestskej časti Zástranie. Názvy ulíc v Zástraní sú nasledovné:

  • Belajov dvor
  • Brodňanov dvor
  • Do Magúr
  • Do toboliny
  • Hore humnami
  • Jaššov dvor
  • Kostolná ulica
  • Kožov dvor
  • Kubov dvor
  • Kultúrna ulica
  • Medzi plotmi
  • Na chotári
  • Na skotni
  • Na Straník
  • Na vráta
  • Ondráškov dvor
  • Pod cintorínom
  • Stará dedina
  • Škorvánkov dvor
  • Ulica Jána Mičicu

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci funguje futbalový klub FK Zástranie. Futbalový klub bol založený v roku 1969. Každý rok sa koná futbalový turnaj - Memoriál kpt. Jána Mičicu. V obci taktiež funguje aj dobrovoľný hasičský zbor.

Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 bol postavený žltý Kostol Sedembolestnej Panny Márie podľa projektov Ing. arch. Stanislava Tomana. Od 1. júla 2003 je Zástranie samostatná rímskokatolícka farnosť, ktorá patrí do žilinského dekanátu. Do rímskokatolíckej farnosti Zástranie patria filiálky Budatín a Zádubnie. Každý rok 15. septembra sa koná hodová slávnosť. Pred postavením kostola bolo Zástranie filiálkou Tepličky nad Váhom.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do Zástrania premáva autobusová linka MHD č. 27 z Hájika, prípadne z centra zo zastávky Hurbanova. Dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Žiliny. V Zástraní sa nachádzajú štyri zastávky: Salaš, Na chotári, Na Straník a Zástranie - Stará dedina. Na konečnej zastávke Zástranie - Stará dedina je priestor na otáčanie autobusov veľmi obmedzený, a preto sa autobusy musia otáčať cúvaním do priľahlej ulice.

Do Zástrania sa prichádza po ceste zo Žiliny cez Budatín a Zádubnie, Už od Budatína cesta stále stúpa asi 5 km až do sedla na úrovni pásma lesa, cez ktorý pokračuje do Zástrania. Úsek cesty zo Zádubnia do Zástrania sa začal budovať až po II. svetovej vojne. Stará pôvodná cesta viedla do Zástrania z Tepličky nad Váhom. Táto cesta bola v roku 2016 kompletne zrekonštruovaná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. zilina.sk, [cit. 2017-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Podvečerná panoráma Zástrania
Podvečerná panoráma Zástrania