Únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972

Únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972 bol únos lietadla typu L-410A Turbolet na pravidelnej linke Mariánské Lázně – Praha - Bratislava - Lučenec spoločnosti SLOV-AIR, prevadzkované letiskom Lučenec - Boĺkovce , počas ktorého bol zavraždený kapitán lietadla Ján Mičica a druhý pilot bol donútený pristáť vo Weidene v NSR. Hlavný organizátor a vrah Lubomír Adamica sa 14. januára 1973 obesil vo väzbe, ostatní únoscovia boli v decembri 1973 nemeckým súdom odsúdení na 3 až 7 rokov väzenia. Motívom únosu bola emigrácia do Nemeckej spolkovej republiky. Komunistická propaganda únos účelovo využila v seriáli 30 případů majora Zemana a skupina Olympic ho ospievala v skladbe Únos.

Posádka letu 225

• Ján Mičica (52) – kapitán (* 7. február 1920, Zástranie)
• Dominik Chrobák (44) – 2. pilot

Únoscovia

Všetci únoscovia boli z Prahy a boli vo veku 18 – 23 rokov. Skupinu spájala záľuba v undergroundovej hudbe.

• Lubomír Adamica (nar. 30. 11. 1949) Hlavný iniciátor únosu lietadla. Od začiatku roku 1969 do mája 1971 žil v emigrácii, zdržiaval sa v NSR a USA – precestoval Hamburg, New York, San Francisco až po Havaj. Počas pobytu v USA získal skúsenosti s užívaním drog – marihuanou, hašišom, LSD aj heroínom. Takisto bol v minulosti v opatere psychiatrov, nakoľko sa dvakrát pokúsil o samovraždu. Podľa západonemeckých, ale aj česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní bol označený za vodcu skupiny únoscov. Po doručení obžaloby spáchal vo vyšetrovacej väzbe v januári 1973 samovraždu obesením. Jeho list na rozlúčku, určený rodičom bol plný ľútosti. Počas pojednávania pred súdom bol znalcami charakterizovaný ako ťažko psychicky narušená osobnosť.

• Jiří Beran (nar. 6. 10. 1950) – pred uzavretím hraníc v septembri 1969 sa dvakrát pokúsil o emigráciu, okrem iného žil v Mníchove. Bol odsúdený na 7 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 2010.

• Milan Trčka (nar. 21. 2. 1951) – v minulosti sa zdržiaval v Rakúsku a USA, z cestovania po USA sa poznal s Adamicom. Vo vyšetrovacej väzbe sa takisto pokúsil o samovraždu a to podrezaním si žíl, ale aj predávkovaním sa uspávacími liekmi. Po týchto pokusoch bol v opatere psychiatrov. Bol odsúdený na 6 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 1990.

• Jiří Vochomurka (nar. 13. 11. 1950) – bol odsúdený na 6 rokov. Zomrel roku 2014.

• František Hanzlík (nar. 2. 8. 1951) – bol odsúdený na 6 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 1986.

• Jaromír Dvořák (nar. 2. 11. 1952) – v Česko-Slovensku mal problémy so zákonom pre neplatenie výživného. Bol odsúdený na 5 rokov.

• Jaromír Kerbl (nar. 10. 4. 1953) – bol odsúdený na 5 rokov. Ako jediný z únoscov sa po udelení milosti vrátil do Česka, kde zomrel roku 2018.

• Alena Černá (nar. 8. 12. 1950) – predavačka, priateľka Trčku, dcéra príslušníka VB. Obstarala obidve pištole, ktoré ukradla svojmu otcovi. Jednu z nich prepašovala do lietadla. Bola odsúdená na 5 rokov.

• Alena Heinzová (nar. 19. 7. 1952) – priateľka Hanzlíka, dcéra diplomata. Bola odsúdená na 4 roky.

• Olga Setnická (nar. 10. 2. 1954) – mala so sebou dieťa, v čase únosu čakala ďalšie, otcom je Vochomůrka. Jednu z pištolí prepašovala v detskom kočíku. Bola odsúdená na 3 roky.

Z hľadiska komunistických zákonov bol predchádzajúci zahraničný pobyt Adamicu, Berana a Trčka po otvorení hraníc v 1968 ilegálny (nelegalizovaný tzv. výjazdnou doložkou) a preto po návrate do Česko-Slovenska nemali už možnosť legálne vycestovať do zahraničia.

Ostatní cestujúci

• JUDr. I. Klementis – vedúci obchodnej prevádzky Slov-Air
• Ing. Ladislav Smrček – hlavný konštruktér lietadla L 410 z n. p. Let Kunovice
• Josef Jahn – maliar izieb z Mestského stavebného podniku Mariánské Lázně
• J. Hrubý – študent hotelovej školy v Mariánských Lázních

Priebeh únosu

Lietadlo odštartovalo krátko pred 16:00. Adamica si o 16:04 vyzliekol bundu a tým dal svojim spoločníkom signál na zmocnenie sa lietadla. Vtedy únoscovia, domnievajúc sa, že v lietadle je prítomný ozbrojený príslušník ZNB, ktorí v 70. a 80. rokoch príležitostne sprevádzali lety česko-slovenských dopravných lietadiel, zaútočili o. i. fľašami Coca-Coly na ostatných cestujúcich. Jiří Beran udrel fľašou Coca-Coly vedľa neho sediaceho cestujúceho Smrčka, na cestujúceho Jahna zaútočili Trčka a Kerbl. Adamica vyzbrojený jednou z prepašovaných pištolí a Vochomurka, pristúpili ku kokpitu, snažiac sa vynútiť si od posádky zmenu kurzu, pričom strhli členom posádky slúchadlá. Následne došlo v krátkom časovom intervale k dodnes nevyjasnenému sledu udalostí, ktorých výsledkom bol výstrel Lubomíra Adamicu, ktorým usmrtil kapitána lietadla Jána Mičicu. Po výstrele prevzal riadenie 2. pilot D. Chrobák. Adamica na neho kričal: „Mne je teraz všetko jedno, mne už na živote nezáleží.“ Po 26 minútach pristál na malom letisku Latsch neďaleko bavorskeho mesta Weiden. Po pristátí ušla z ešte rolujúceho lietadla časť únoscov smerom k blízkej diaľnici, ostatní zostali čakať pri lietadle. Druhý pilot Chrobák s cestujúcim Klementisom a Jahnom vyniesli z lietadla núdzovým východom Mičicu a pokúšali sa ho oživovať. Na letisko veľmi rýchlo dorazili policajné jednotky a všetkých únoscov, vrátane utekajúceho Adamicu a Kerbla, zadržali. Lekár privolaný k Mičicovi konštatoval smrť, telo bolo podrobené forenznému skúmaniu. Druhý pilot a ostatní cestujúci v nasledujúcich dňoch poskytovali svedecké výpovede pred západonemeckými policajnými a justičnými orgánmi a po troch dňoch sa vrátili do Československa.

Okolnosti smrtiaceho výstrelu

2. pilot Dominik Chrobák pre týždenník Život, r. vyd. 2009 povedal: Po vzlietnutí z Mariánskych Lázní sme z veže dostali príkaz letieť v stometrovej výške, lebo bolo vojenské letecké cvičenie. Vo vzduchu sme boli asi päť minút a stroj začal kmitať. Únoscovia behali po kabíne. Pozrel som sa na kapitána a pri ňom už stál chlapík (Adamica) v tričku, strhával mu slúchadlá, ďalší únosca ich strhával mne. Boli sme pripútaní, nemali sme sa ako brániť. Adamica reval, že okamžite máme otočiť do západného Nemecka, lebo nás zastrelí. Len čo to dopovedal, vyšla rana. Mičicu zastrelil. Od kmitania lietadla po výstrel uplynulo len niekoľko sekúnd. Nestihli sme na nič reagovať. Písalo sa plno hlúpostí, že kapitán Mičica sa hral na hrdinu, preto ho zabili. Ale on to nemal kedy robiť. V smerniciach sme mali príkaz vždy poslúchnuť únoscov.

Závery vyšetrovania bavorskej Kriminálnej polície ako odzneli pred nemeckým súdom: Adamica strelil Mičicu do krku bezprostredne po potýčke s JUDr. Klementisom. Západonemeckí súdni znalci dospeli k záveru, že Mičica bol strelený do krku, a to zo vzdialenosti 1,5 centimetra.

Z rozhovoru JUDr. Klementisa pre denník Rudé Právo zo dňa 12. júna 1972: „Asi 8 minút po štarte som počul ako niekoľko osôb povstalo zo svojich miest. Okolo mňa prebehol vyšší mladík a vrhol sa zozadu na kapitána lietadla J. Mičicu, ktorý sedel predo mnou. Okamžite som ho chytil okolo pásu a snažil som sa ho zozadu odtiahnuť od kapitánovho sedadla. Mladík sa otočil, prudkým úderom do tváre ma zrazil na sedadlo. Ďalšia osoba ma chytila okolo krku a začala škrtiť. V tomto zovretí som bol držaný až do pristátia. V momente, keď som bol zrazený a zozadu škrtený som si všimol, že drží v ruke pištoľ. Vyhrážal sa mi, že ma zastrelí, ak sa pohnem. Potom sa bleskovo otočil späť ku kapitánovi lietadla a vo veľmi krátkom intervale zaznel výstrel.“

Cestujúci Jozef Jahn: „Viem, že mu tou pištoľou vrážal do krku, kričal na neho a vtedy vyšiel ten výstrel. Takže ja si myslím, že to nebol úmyselný výstrel, že by ho chcel zabiť.“

Obžaloba štátneho zástupcu

Vrchný štátny zástupca Wilhelm Meier po ukončení vyšetrovania a zdokumentovaní prípadu predložil dňa 7. decembra 1972 obžalúvací spis, kde sa okrem iného uvádza:

Obvineným sa na základe vyšetrovania, vykonaného Štátnym zastupiteľstvom kladie za vinu nasledovné:

Obvinení Adamica, Beran, Vochomůrka, Trčka a Alena Černá, ktorí sú vo veku nad 21 rokov a obvinení Hanzlík, Dvořák, Kerbl, Alena Heinzová a Olga Setnická, ktorí sú vo veku nad 18 rokov, sa už dávnejšie spojili v Prahe do voľnej, nepolitickej skupiny. Neboli spokojní s pomermi v ich vlasti a dúfali, že na Západe budú mať neviazaný život. Plánovali od začiatku roku 1972 útek z ČSSR a v máji 1972 sa dohodli na tom, že unesú lietadlo. Následne dohadovali tento plán do všetkých detailov - naposledy 8. júna 1972. Rozdelili jednotlivé úlohy medzi jednotlivých členov skupiny, vykonali testovacie lety, aby vyzvedeli, ktoré lietadlá sú nasadené a aby zistili, aké bezpečnostné opatrenia sa vykonávajú na letiskách v Prahe a Mariánskych Lázňích. Potom sa rozhodli, že 8. júna 1972 unesú lietadlo Slovairu počas letu z Mariánskych Lázní do Prahy za pomoci zbraní - v prípade potreby aj so strieľaním, avšak bez úmyslu niekoho usmrtiť - do Spolkovej republiky Nemecko. Obvinená Alena Černá podľa dohody tajne odcudzila z držby svojho otca dve pištole s ostrými nábojmi a priviezla ich dňa 7. júna 1972 vlakom do Mariánskych Lázní. Od nej potom ostro nabité zbrane prevzali obvinené Olga Setnická – ktorá mala so sebou aj malé dieťa – a Alena Heinzová a vo štvrtok dňa 8. júna 1972, ich ukryté pod spodnou bielizňou na svojom tele prepašovali cez kontrolu na letisku v Mariánskych Lázních do dvojmotorového, sedemnásťmiestneho lietadla Turbolet L-410 spoločnosti Slovair. Keď mužskí obvinení, ozbrojení fľašami od coca-coly, bez prekážky prešli kontrolou do lietadla, odovzdali podľa dohody obvinené Olga Setnická a Alena Heinzová obvineným Adamicovi a Beranovi ostro nabité pištole a krátko pred 16.00 hodinou sa všetci usadili v lietadle podľa presne stanoveného poriadku.

Asi štyri minúty po štarte lietadla okolo šestnástej hodiny začal na určené znamenie, ktoré dal obvinený Adamica, všetkými členmi skupiny naplánovaný útok na posádku lietadla a na nezúčastnených cestujúcich lietadla, medzi ktorými mali byť, ako sa domnievali, orgány československého Zboru národnej bezpečnosti. Obvinený Beran udrel jemu neznámeho, za ním vpravo sediaceho cestujúceho, päťdesiatdvaročného inžiniera Ladislava Smrčka fľašou od coca-coly do hlavy, spôsobil mu tým silno krvácajúcu ranu, urobil ho neschopným boja a ohrozoval potom nabitou pištoľou, ktorá mu bola odovzdaná nezúčastnených pasažierov. Obvinený Trčka udrel fľašou od coca-coly do hlavy pred ním sediaceho, tiež jemu neznámeho, dvadsaťšesťročného maliara Josefa Jahna. Keď sa potom menovaný bránil, prišiel útočníkovi na pomoc obvinený Kerbl a niekoľko krát kopol brániaceho sa Jahna obutou nohou do tela a do hlavy, takže sa Jahn potom vzdal ďalšieho odporu. Zatiaľ obvinený Hanzlík, tiež ozbrojený fľašou coca-coly stál v pohotovosti k útoku a obvinený Dvořák držal v šachu jemu neznámeho devätnásťročného poslucháča hotelovej školy Josefa Hrubého, odobral sa obvinený Vochomůrka podľa dohody s ostatnými páchateľmi ku druhému pilotovi Chrobákovi, aby zo svojej strany zabezpečil hlavného aktéra tejto akcie, obvineného Adamicu pri jeho útoku na prvého pilota.

Po daní povelu k útoku pristúpil obvinený Adamica zľava zozadu k šéfpilotovi Jánovi Mičicovi, priložil mu nezaistenú pištoľ 7,65 mm na krk a súčasne ho vyzval, aby zmenil kurz lietadla do Západného Nemecka. Akonáhle však šéfpilot urobil rukami obranné pohyby voči Adamicovi a prevádzkový riaditeľ podniku Slovair Dr. Klementis, ktorý sedel za Adamicom ako nezúčastnený pasažier lietadla Adamicu zozadu chytil a ťahal späť, sa mal Adamica obrátiť, udrieť Dr. Klementisa päsťou do nosa a zhodiť ho takto späť na sedadlo, kde ho obžalovaný Dvořák ihneď zozadu uchopil a pevne na sedadle pridržiaval. Adamica z testovacích letov veľmi dobre poznal podmienky v priestore pre pilotov a vedel teda, že v prípade neschopnosti prvého pilota ovládať lietadlo ho môže ihneď zastúpiť druhý pilot. Za týmto účelom, aby Adamica presadil všetkými prostriedkami únos lietadla, ktorý sa mu v tomto momente videl byť ohrozený, obrátil sa znova na šéfpilota Mičicu, natiahol záver pištole, a bez toho, aby mu v tom bolo bránené, úmyselne strelil zo vzdialenosti len 1,5 cm do ľavej strany šije Mičicu — 6,5 cm pod spodnou ušnicou. Strela pretrhla vnútornú vetvu krčnej tepny, prerazila prieduchy, ďalej potom pravú kľúčnu kosť tesne pod násadcom na hrudnej kosti, roztrieštila druhé rebro vpravo a vyšla 10 cm nad pravou prsnou bradavkou. Šéfpilot, päťdesiatdvaročný Ján Mičica potom zomrel v dôsledku úrazu krčnej tepny a v dôsledku následného krvácania.

Po tomto výstrele obrátil sa obvinený Adamica ihneď proti druhému pilotovi Chrobákovi, sediacemu na pravom mieste pilota. Chrobák až potom, čo mu Vochomůrka tesne pred streľbou strhol z uši slúchadlá mohol pozorne vnímal celú situáciu, tj. prepadnutie a mohol sa tiež ihneď ujať riadenia lietadla. Adamica ohrozoval pištoľou Chrobáka, ktorého vyzval, aby letel do Južného Nemecka a vyhlásil, že ho tiež zastrelí, ak sa nepodvolí jeho príkazu. Adamica vyhlásil, že je mu všetko jedno, že mu vôbec nezáleží na živote. Týmto svojím konaním, ktoré bolo až do konca konaním rozhodným dosiahol, že pilot Chrobák riadil lietadlo na Západ a asi o 16.30 hod. pristál v Spolkovej republike na letisku vo Weidene.

… Obvinení sú preto obžalovaní:

1) Obvinený ad 1 (Adamica) že konajúc v spolčení za použitia násilia získal panstvo nad lietadlom v civilnej leteckej prevádzke počas letu lietadla a že pri tom sám zámerne usmrtil človeka, aby umožnil dokonanie tohto trestného činu;

— Konanie trestné ako všeobecne nebezpečný zločin ťažkého leteckého pirátstva podľa § § 316, c I, II, 47 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom vraždy podľa § 211, I, II, 73 Trestného zákona;

2) Obvinení ad 2-10 že spoločným konaním získali použitím násilia panstvo nad civilným lietadlom, nasadeným na let a počas letu tohto lietadla a pri tom ľahkovážne zapríčinili smrť jedného človeka;

— Konanie trestné ako spoločne vykonaný zločin ťažkého leteckého pirátstva podľa § 316 c, I, II, 47 Trestného zákona …

a) Obvinený Adamica taktiež priznáva, že všetci zúčastnení únos lietadla od začiatku do všetkých podrobností plánovali a že sa stanovilo poradie jednotlivých úloh;

— že vykonali testovacie lety medzi Prahou a Mariánskymi Lázňami a že pri tom vyzvedali systém kontrol lietadiel a že si vnútro lietadla presne uchovali vo svojej pamäti;

— že vedel, že lietadlo je obsadené dvoma pilotmi a že priestor pre pilotov lietadla je prístupný;

— že dal signál na začatie útoku;

— že útok na šéfpilota viedol ostro nabitou, odistenou pištoľou sám, ako aj že z pištole na neho aj vystrelil.

b) Obvinený Adamica však popiera, že by bol pilota úmyselne zastrelil, aby tým umožnil únos lietadla. Tvrdí toto:

„Ja som chcel pilota odistenou pištoľou iba zastrašiť. Pilot sa však postavil na odpor. Nato som natiahol záver pištole, aby som mu tým očividne demonštroval vážnosť situácie.“ Počas tohto konania bol vraj náhle zozadu jednou osobou (Dr. Klementisom) napadnutý, uchopený dvoma rukami za krk a ťahaný dozadu, takže spadol na zadné sedadlo spoločne s touto osobou. Akonáhle vraj spadol dozadu, vyšiel z pištole nedopatrením výstrel. Pri tom, ako spadol dozadu, udrel Dr. Klementisa buď päsťou alebo lakťom jedným „úderom“.

Vykreslenie udalostí, ako ich opisuje Adamica je síce v podstate potvrdzované spolupáchateľmi Dvořákom (čl. 40, 79, 185 a ďalšie) a Vochomůrkom (čl. 18, 72, 190 a ďalšie).

Výpoveď obvineného Adamicu je však vyvrátená výpoveďami svedkov:

Dr. Klementis: prísažná svedecká výpoveď pred sudcom z 9. 6. 1972 (článok 56 – 57),

Dominik Chrobák: prísažná svedecká výpoveď pred sudcom zo dňa 9. 6. 1972 (čl. 4 pv, 60 pv.)

Ladislav Smrček, prísažná svedecká výpoveď pred sudcom zo dňa 9. 6. 1972 (čl. 8 pv, 69 pv.)

Josef Hrubý, prísažná svedecká výpoveď pred sudcom zo dňa 9. 6. 1972 (čl. 62 pv, 42 f)

aj spolupáchateliek:

Olgy Setnickej (č. 149 pv.)

Aleny Černej (čl. 161, 171 pv.).

Týmito výpoveďami bolo preukázané, že v okamihu, keď Adamica vystrelil na šéfpilota Mičicu, nebol ohrozený svedkom Dr. Klementisom, ale že mieriac na Mičicu vystrelil.

Toto vykreslenie skutkového deja svedkami a spolupáchateľmi je podopreté navyše ešte aj znaleckým posudkom Bavorskej krajskej kriminálnej úradovne v Mníchove z 20. júla 1972 (čl. 241, 338 pv). Na základe vykonaného vyšetrovania sa totiž zistilo, že odstup hlavne zbrane od ľavého goliera košele pilota Mlčiacu bol pri výstrele len 1,5 cm…

Rozsudky

Situáciu únoscov vážne sťažila skutočnosť, že 17. decembra 1971 bol v Západnom Nemecku rozšírený spolkový trestný zákon o paragraf 316c, na základe ktorého boli únoscovia obvinení, a ktorý tresty za ťažké vzdušné pirátstvo výrazne sprísňoval, pričom v osobitnom odseku 2, písmeno 2 (prípad Adamicu) za tento čin, pokiaľ jeho dôsledkom bola smrť, ukladal uloženie trestu v rozsahu desať rokov až doživotie. Po doručení obžaloby spáchal Adamica vo svojej cele samovraždu. Pre zvyšných deväť páchateľov, ktorí predstúpili pred súd, žiadal prokurátor Wilhelm Meier tresty 5 – 12 rokov. Odsúdení boli na tresty v rozmedzí 3 – 7 rokov. Justícia NSR nevyhovela žiadosti ČSSR vydať páchateľov na trestné stíhanie do ČSSR. Roku 1991 vyhovel prezident ČSFR Václav Havel ich žiadosti a udelil im milosť. Do Česka sa z únoscov vrátil len Jaromír Kerbl.

Poznámka

Vo februári 1980 mala televíznu premiéru predposledná časť televízneho seriálu 30 případů majora Zemana s názvom Mimikry. Komunistická propaganda v tejto časti účelovo zmanipulovala prípad únosu lietadla, keď v seriálovej skupine Mimikry mali diváci spoznať undergroundovú skupinu The Plastic People of the Universe, ktorú režim politicky prenasledoval.

V roku 1973 na Festivale politickej piesne v Sokolove vystúpila skupina Olympic so skladbou Únos (text Zdeněk Rytíř), ktorá je vnímaná teraz ako kontroverzná.

Externé odkazy

Letecký portál

• Autentické výpovede únoscov, pilota, rozpory vo vyšetrovaní - 7 dielny seriál na TV JOJ Archivované 2012-07-12 na Wayback Machine