Vranie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′32″S 18°44′47″V / 49,2589°S 18,7464°V / 49.2589; 18.7464
Vranie
mestská časť Žiliny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieka Kysuca
Nadmorská výška 350 m n. m.
Súradnice 49°15′32″S 18°44′47″V / 49,2589°S 18,7464°V / 49.2589; 18.7464
Rozloha 2,4636 km² (246 ha)
Obyvateľstvo 736 (31.3.2017) [1]
Hustota 298,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1438
PSČ 010 14
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Žilinského kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vranie je mestská časť mesta Žilina. Leží na pravej strane rieky Kysuca pred Kysuckou bránou. Od mestskej časti Brodno ho oddeľuje rieka Kysuca a na juhu susedí s mestskou časťou Považský Chlmec. Susedí s obcami Divinka a Rudinka. Obce Vranie a Brodno vznikli v rozšírenom priestore údolia rieky, tesne pred Kysuckou bránou, ktorej dominujú vrchy Rochovica a Brodnianka. Údolím rieky Kysuca prechádza aj Košicko-bohumínska železnica a štvorpruhová komunikácia, budúca diaľnica D3.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pri kopaní základov rodinného domu sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry z konca mladšej doby železnej. Vranie sa spomína roku 1438 ako Vranye a roku 1598 ako Wranie. V erbe malo vranu, sediacu na kríku, ktorý vyrastá z pažite. Patrilo pod budatínske panstvo. Obyvatelia sa zaoberali košikárstvom a bolo známe dobrými slivkami. Roku 1784 malo 30 domov a 168 obyvateľov a roku 1980 už 832 obyvateľov. V tomto roku bolo pripojené k mestu Žilina.

Zástavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bola obec postavená na strmých svahoch s malebnými výhľadmi do údolia Kysuce a smerom do Žilinskej kotliny. Od severu bola chránená vrchom Rochovica, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu, neskôr prekategorizovanú na prírodnú rezerváciu. Výstavba sa postupne rozširovala po svahoch popri ceste do Považského Chlmca a smerom k Rochovici. Neskoršie sa výstavba sústredila aj okolo cesty smerom ku rieke Kysuca. V posledných rokoch bol zastavaný aj rovinatý priestor okolo rieky Kysuca. Stará časť Vrania postavená na strmých svahoch si aj naďalej zachovala malebný charakter.

Uprostred obce je malé námestie, v skutočnosti je to malý rozšírený priestor, do ktorého prichádzajú štyri cesty. Tu končí aj MHD autobusová linka č. 30 zo Žiliny, ktorá prichádza úzkou komunikáciou v strmom svahu. V tomto úseku môže prechádzať po ceste len jedno vozidlo. Autobus na námestí nemá priestor na otáčanie, a preto sa musí otáčať úvraťovo. Vyžaduje to zručnosť vodiča, lebo priestor na otáčanie sa nachádza ešte na šikmom svahu. Na námestí je postavená Kaplnka sv. Cyrila a Metoda z roku 1947, kultúrny dom a neďaleko vyviera pramenistá voda. Škola v obci bola postavená až za prvej republiky, ale už neexistuje. Teraz sa tam nachádza materská škola, ktorú už tiež zrušili, a blízko je pamätník obetiam II. svetovej vojny. V starej časti je aj cintorín a nad obcou sa nachádza záhradkárska osada. Menšia záhradkárska osada sa nachádza aj na dolnom konci obce, hneď vedľa ihriska a neďaleko od rieky Kysuca.

Po pričlenení k mestu Žilina dostali cesty a uličky vo Vraní pomenovanie po vtákoch. Ulice Vrania, Drozdia, Jastrabia, Ďatlia, Holubia, Stračia, Labutia a Stehlíčia sú nezameniteľné. Vranie patrí pod Rímskokatolícky farský úrad v Brodne, ktorý leží za riekou Kysuca, cez ktorú je postavená lanová lávka.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mestskej časti Vranie sa nenachádza nijaký priemysel. Pekné prírodné prostredie je využívané na turistiku a cykloturistiku. V blízkosti sa nachádza vrch Rochovica (639,6 m n. m.), ktorý bol vyhlásený v roku 1972 za štátnu prírodnú rezerváciu aj vďaka tomu, že práve tu končí severná hranica výskytu drieňa obyčajného (Cornus mas) na Slovensku. Rozprestiera sa na katastrálnom území obcí Vranie a Rudinka. Má výmeru 31,58 ha a predmetom ochrany sú teplomilné spoločenstvá rastlín s drieňom, ktoré sa nachádzajú na južnom svahu. Obdobne ako na blízkej Brodnianke (719,8 m n. m.), s ktorou vytvárajú známu Kysuckú bránu, dominujú bukové porasty. Z vrcholu je krásny výhľad na údolie rieky Kysuca a Žilinskú kotlinu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. zilina.sk, [cit. 2017-04-23]. Dostupné online.