Zborov nad Bystricou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°22′58″S 18°52′55″V / 49,382778°S 18,881944°V / 49.382778; 18.881944
Zborov nad Bystricou
obec
Zborov5.jpg
Zborov flag.gif
Vlajka
ZborovCA.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Nadmorská výška 419 m n. m.
Súradnice 49°22′58″S 18°52′55″V / 49,382778°S 18,881944°V / 49.382778; 18.881944
Rozloha 18,71 km² (1 871 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 256 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 120,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1662
Starosta Juraj Hlavatý[3] (SMER-SD, SNS, KDH, #SIEŤ)
PSČ 023 03
ŠÚJ 509531
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Zborov nad Bystricou
Webová stránka: www.zborovnadbystricou.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zborov nad Bystricou je obec na severozápade Slovenska v okrese Čadca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Zborov vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia. V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší dokument o Zborove je z roku 1635. Hovorí sa tu, že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana, a na naliehanie Františka Vešeléniho (majiteľa Strečnianskeho panstva) " na miesto nazvané Zborov, kde F. Vešeléni začal budovať dedinu ". V roku 1640 sa Zborov uvádza už ako dedina (" pagus, possessio").

Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Poddaní spoločne platili ročnú daň – 100 zlatých, desiatok z dobytka a brvien, časť z medu a jednu plť. Miesto nich mohli platiť po 5 denárov. Taktiež pracovali na panskom majeri v Tepličke – žali, kosili, zbierali seno a podobne.

Strečnianski zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu za 4 985 zlatých. Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane (235 zlatých ročne). Za čapovanie piva platili 10 zlatých. Napríklad v roku 1678 zaplatili 10 zlatých a 35 denárov. V dedine bol tiež mlyn, za ktorý mlynár platil 6 zlatých. Na chotár dohliadal hájnik. V roku 1691 na základe zmluvy, uzavretej medzi Žilinou a Pavlom Esterházim, Zborov i ostatné kysucké majetky opäť prešli do rúk strečnianskeho zemepána a stali sa trvalou súčasťou jeho majetkov.

Baroková kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce, na mieste súčasného multifunkčného domu (Centro). V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Exteriér kaplnky tvorí malý jednoloďový priestor s rovným stropom a polkruhovým uzáverom. Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, pokrytý šindľovým ihlancom a cibuľovitou lucerničkou s dvoma zvonmi vo vnútri. V interiéri kaplnky sa nachádza neskorobarokový oltár, polychrómová drevená oltárna architektúra, doplnená bočnými plastikami anjelov a ďalšie barokové plastiky, ktoré sú ľudovým dielom zo začiatku 18. storočia. Plastika Krista na kríži, ktorá pochádza z konca 18. storočia svedčí o vyzretejšom barokovom rezbárovi. Ďalšia plastika, Madona, bola zhotovená koncom 19. storočia neznámym ľudovým majstrom.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu cca 2 000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku. Unikátny štyri metre vysoký kríž a korpus Ukrižovaného z duvalumínia vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuljak a 40 kusov nádherných okenných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj "KYSUCKÁ SIXTÍNSKA KAPLNKA". Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove. Strešnú oceľovú krytinu vyrobili Vítkovické železiarne.

Projekty na výstavbu kostola boli hotové už v roku 1969. V tých rokoch sa začala plánovať aj stavba Kysuckého múzea vo Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka zo Zborova. To, napriek tomu, že panoval komunistický režim, podnietilo k výstavbe kostola. Na stavbu sa vtedy vyzbieralo od súkromných darcov vyše 2,8 milióna Kčs.

Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal stavať v marci 1969 a pri výkope základov vtedy pracovalo až 200 ľudí. No prišiel rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Vďaka snahe a diplomacii sa miestnemu duchovnému správcovi Ľ. Balážimu podarilo stavbu udržať a v roku 1971 dostavať. Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973. Farnosť bola filiálkou Krásna až do roku 1996 kedy sa osamostatnila a prvým správcom sa stal Milan Gábriš. Z obce pochádzajú kňazi: Milan Jedinák, Anton Kubica, Zdeno Pupík a Anton Jedinák.

Organ v kostole je reprezentatívny nástroj od firmy Rieger-Kloss Krnov ako opus 3489. Postavený bol v roku 1979, 6 rokov po vysvätení kostola. Má elektrickú hraciu aj registrovú traktúru,3 manuály,26 registrov a 2310 píšťal. V tej dobe patril k najmodernejším organom na Slovensku a dodnes ho obdivuje mnoho odborníkov.

Centrum obce

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza základná škola spojená s materskou. Prvá škola v Zborove bola jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola u Fojtov, postavená v roku 1850. Nová budova sa začala stavať v roku 1959, dokončená bola v 1960, no výučba prebiehala až do roku 1970 v oboch budovách.

V súčasnosti navštevuje školu cez 300 žiakov a škôlku 80. Škola má 16 tried (10 na prvom a 6 na druhom stupni). Pedagogický zbor tvorí 25 učiteľov na ZŠ a 6 učiteľov v MŠ.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kvôli horám plným húb a iných lesných plodov. Cez obec prechádza cyklotrasa začínajúca v Krásne nad Kysucou a končiaca v múzeu vo Vychylovke. Z Krásna tiež vedie po hrebeni červená turistická značka cez Hájnicu, Šlapkov a Matúšov vrch až na Klubinu s peknými výhľadmi do oboch dolín (Krasňanskej i Bystrickej).

Vzdialenosti vzdušnou čiarou[upraviť | upraviť zdroj]

1,2 km U Hažov // 2,2 km Vyšné Vane // 2,4 km U Blažkov // 3,9 km Klubina // 3,9 km Šimaškovia // 5,6 km Lodno // 3,6 km Klubinský Dvor // 3,6 km Krásno nad Kysucou // 3,6 km U Sykory // 5,6 km Oščadnica // 5,7 km Na Breh // 4,1 km Kormanci // 6,1 km Dogabari // 5,2 km Dunajov // 5,2 km Faluka // 5,2 km U Gavlasov // 7,5 km Kubuši // 6,6 km Holadeji // 7,8 km Mazuria // 6,1 km Horelica // 6,1 km Mranov // 6,1 km Stará Bystrica // 7,4 km Kysucký Lieskovec // 7,4 km Do Beleša // 7,4 km Radôstka // 7,4 km Závodie // 8,8 km Povina // 8,8 km Drahošanka

Literatúra a film[upraviť | upraviť zdroj]

Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. Kaplnka sa v roku 2003 objavila aj vo filme Želary. V roku 2007 vyšla kniha pod názvom "Zborov nad Bystricou a jeho zázraky" od Juraja Ďurného.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecná kronika Zborova nad Bystricou
  • Dubovický, O., Podmanický, J. – Stará Bystrica a okolie
  • Kysucké noviny
  • Gerát R. – Kysuce a kysučania, Čadca, Kysucké múzeum 2004

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]