Skalité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°29′50″S 18°53′54″V / 49,497222°S 18,898333°V / 49.497222; 18.898333
Skalité
obec
Skalité Serafínov.JPG
Skalité, Serafínov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieky Čierňanka, Rajský potok
Nadmorská výška 524 m n. m.
Súradnice 49°29′50″S 18°53′54″V / 49,497222°S 18,898333°V / 49.497222; 18.898333
Rozloha 33,16 km² (3 316 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 255 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 158,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1662
Starosta Andrea Šimurdová[3] (SDS)
PSČ 023 14
ŠÚJ 509451
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Skalité č. 598
023 14 Skalité
E-mailová adresa obec@skalite.sk
Telefón 041 / 43 76 106
Fax 041 / 42 54 605
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Skalité
Webová stránka: www.skalite.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Skaliťan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Skalité (poľ. Skalite) je goralská obec na Slovensku v okrese Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Skalité leží v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v povodí rieky Skaliťanka v severnej časti Kysuckých Beskýd v nadmorskej výške od 490 m n. m. (na hranici Skalitého a Čierneho - v osade U Greguša - 495 m n. m.) do 867 m n. m. (Skaľanka). Stred obce je v 524 m n. m.

Z východnej a severnej strany hraničí chotár obce s poľskými obcami Zwardoń a Koniaków. Z južnej strany susedí s Oščadnicou, na západe s obcou Čierne a s časťou čadčianskeho katastrálneho územia. Štátna hranica s Poľskom vedie po hrebeňových kótach Skaľanky (866 m n. m.), Serafínova (783 m n. m.), Príslopu (Zwardoňské sedlo, 688 m n. m.), Trojačky (Kykuľa, 847 m n. m.) a cez severný svah Pahorku (Martiniakov grúň, 722 m n. m.). Hranicu tvorí rozvodie Skaliťanky, Sóle a Visly (čiernomorské a baltské úmorie). Chotár obce je vrchovinný, stredne členitý, na juhu tvorený treťohornými hornatinami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1641 a tak ako Čierne a Svrčinovec, bolo aj Skalité založené počas kopaničiarskeho osídľovania oblasti v prvej polovici 17. storočia. Celé spomínané územie bolo ako pohraničná oblasť opakovane dôvodom sporov valachov Tešínskeho a Strečnianskeho panstva. V súpise obyvateľov panstva z roku 1662 mala osada už 151 obyvateľov a v roku 1749 tu bola zriadenná samostatná farnosť, do ktorej patrilo aj susedné Čierne a Oščadnica. Farnosť mala v roku 1767 celkom 3 336 katolíkov, z toho 940 detí.

V roku 1812 bola v obci vybudovaná škola, ktorú v roku 1854 prebudovali. Okrem dvoch učební bol jej súčasťou byt pre učiteľa a izba pre druhého učiteľa. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve učebne, no už v roku 1857 bola postavená nová, väčšia škola. Oživenie hospodárstva prinieslo vybudovanie železničnej trate Čadca – Zwardoń, ktoré po roku 1884 zrýchlilo a zjednodušilo prepravu osôb i tovaru. O rok neskôr bol v Skalitom zriadený poštový úrad, v roku 1912 boli vybudované dvojtriedne školy Prostredná a Horná. V prvej svetovej vojne padlo 52 obyvateľov obce, ktorých pamiatke vybudovali v obci pomníku pod kostolom. Po vzniku prvej republiky nastal sociálny a kultúrny rozvoj krajiny a tak aj v Skalitom bola v roku 1924 založená obecná knižnica, o dva roky neskôr dobrovoľný hasičský zbor a v roku 1929 postavený kultúrny dom.

V predvojnovom roku 1938 bola kvôli pohraničnému sporu poľskou republikou zabraná polovica obce a Česko-slovensko bolo donútené územie odstúpiť. V nasledujúcom roku bol do obce zavedený telefón a začiatkom druhej svetovej vojny sa obsadené územie vrátilo pod správu ČSR. V roku 1941 bola dokončená kalvária Sedembolestnej Panny Márie pri kostole, v roku 1943 otvorená ozdravovňa na Serafínove, kde bolo už predtým postavených viacero chát. O rok neskôr (1944) bola v časti Ústredie otvorená osemtriedna škola a vysvätená bola aj nová kaplnka na Kudlove. V posledný aprílový deň 1944 bola obec oslobodená spod okupácie, ktorá si vyžiadala životy 6 miestnych obyvateľov. Po prechode frontu bola po oprave obnovená doprava na železničnej trati a v roku 1948 bola obec napojená na elektrickú sieť. O dva roky neskôr bola v ústredí obce zriadená materská škola, od roku 1952 tu pôsobil praktický lekár. Športových nadšencov potešilo budovanie zázemia pre futbal, dokončené v roku 1965, v roku 1961 bola do užívania odovzdaná nová škola v ústredí obce pre 720 žiakov. Medzi ďalšími investíciami bolo otvorenie materskej školy (1965) a predajne Družba (1969) na Kudlove, zriadenie cintorína v časti Rieky (1970), otvorenie kultúrneho domu s kinom (1972) a výstavba novej školy na Kudlove (otvorená v 1986) a zdravotného strediska v ústredí (1975).

V roku 1981 bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Serafínove a dokončené bolo aj zdravotné stredisko. Od roku 1986 v obci pôsobila prevádzka podniku Tesla a stolárska výroba podniku Kysuca. V roku 1991 bola obnovená železničná trať Čadca – Zwardoń na úseku Serafínov – Zwardoň, čím sa prepojila polstoročie prerušená trať. V roku 1992 začala história Goralských slávností, ktoré sa stali prehliadkou regionálneho folklóru s medzinárodnou účasťou a v roku 1995 bol otvorený hraničný prechod do Poľska. Plynofikácia obce započala v roku 1999, v tom istom roku začala i rekonštrukcia a elektrifikácia železničnej trate (ukončená v 2002), ktorá sa stala súčasťou dopravného koridoru Gdaňsk – Katowice – Žilina. Jedinečná veterná elektráreň so 4 turbínami bola nad Serafínovom uvedená do prevádzky v roku 2004.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1793
  • kaplnka na Kudlove z roku 1911
  • kalvária Sedembolestnej Panny Márie z roku 1941

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Skaliťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]