Turzovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°24′18″S 18°37′31″V / 49,405000°S 18,625278°V / 49.405000; 18.625278
Turzovka
mesto
Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG
Kaplnka Panny Marie na Živčákovej hore
Turzovka Coat of arms.gif
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieky Kysuca, Kornianka
Nadmorská výška 522 m n. m.
Súradnice 49°24′18″S 18°37′31″V / 49,405000°S 18,625278°V / 49.405000; 18.625278
Rozloha 34,91 km² (3 491 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 559 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 216,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1580
Primátor Ľubomír Golis[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 023 54
ŠÚJ 509507
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Turzovka
Jašíkova 178
023 54 Turzovka
E-mailová adresa primator@turzovka.sk
Telefón 041/42 093 14
Fax 041/42 093 16
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Turzovka
Webová stránka: www.turzovka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turzovka je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji, v okrese Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny rieky Kysuca. Od severu ju obklopujú grapy a hornatina Turzovskej vrchoviny a z juhu vrchy pohoria Javorníky. Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700 – 800 m n. m. a celá oblasť je charakteristická kopaničiarskym osídlením.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie Kysúc je spojené s valašskou kolonizáciou. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku 1580. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Turzovcom. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Turzo, pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V 18. storočí sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.[4]

Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom 1674. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v Bytči, no priamo v meste sídlil obilník pre kysucký obvod i hospodár pálenice – kľúčiar. Podľa tereziánskeho urbáru žilo v roku 1784 v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.[4]

Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do povstania v rokoch 1848 – 1849. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný 22. novembra 1873. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a 9. júla 1914 bola sprevádzkovaná železničná trať do Makova.[4]

Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie I. svetovej vojny, v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred II. svetovou vojnou mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku 1954 to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila Korňa, Klokočov a Dlhá nad Kysucou, čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku 1950 tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené 10. decembra 1967 a štatút mesta jej bol priznaný od 1. januára 1968. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.[4]

Časti mesta Turzovka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stred
  • sídlisko Šárky
  • Hlinené
  • Predmier
  • Vyšný Koniec
  • Turkov
  • Bukovina - pomenovaná po uhorskej Bukovine
  • Závodie

Kultúra a šport[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 vzniklo Mestské múzeum Karola Točíka. V Turzovke pôsobia aj dve občianske združenia: Spolok priateľov Turzovky a Terra Kisucensis.

Kultúrne podujatia v meste počas kalendárneho roka:

  • Január: korčuľovanie pre verejnosť; lyžiarska sezóna vleky Chata Bukovina
  • Február: Reprezentačný ples mesta Turzovka; Kresťanský ples; Rybársky ples
  • Marec: Fašiangový sprievod v maskách a kostýmoch
  • Apríl: výstavy a besedy v Kultúrnom dome; stavanie Mája
  • Máj: prvomájová prehliadka mažoretiek; Turzovský Vrabčiak - vystúpenie amatérskych skupín; uctenie svätého Floriána patróna hasičov; rybárske preteky - rybníky Turzovka; Cyklokráľ Drotárie; váľanie Mája
  • Jún: Deň detí na pešej zóne; Turzovka na kolesách; Kysucký maratón, Jánske dni
  • Júl: Drotária - hudobný festival; Súťaž o najlepší guľáš; Vatra Zvrchovanosti; Kysucký Trabant zraz; O pohár Československej vzájomnosti - futbalový turnaj; Beskyd Rallye - prehliadka auto-veteránov
  • August: Rock Beskyd Fest - festival rockovej hudby; Beskydský pohár vzájomnosti - medzinárodná súťaž hasičských družstiev; Disco Hody; Turzovka mesto rekordov - pokus o zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov; Beskyd Dance - prehliadky tanečných skupín mažoretiek; Veselica na Kamenci; Turzovská Cifrovačka - medzinárodné stretnutie heligonkárov; jarmok; Práce starých majstrov - prehliadka remesiel; Sprievod mestom
  • September: preteky v love pstruha dúhového; Šarkaniáda
  • Október: jesenná púť na horu Živčák
  • December: Mikuláš v Turzovke; Vianočné trhy a turzovský Kermaš; adventný a vianočný koncert

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza 9. júla 1914 sprevádzkovaná lokálna železničná trať z Čadce do Makova. Z Čadce vedie na Makov aj cesta II. triedy číslo 487, na ktorú sa v centre mesta pripája cesta na Moravu.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie mesta láka svojim zachovaným kopaničiarskym osídlením s mnohými tradičnými obydliami. Horné Kysuce sú obľúbeným hubárskym regiónom, na svoje si tu prídu turisti (Kysucká magistrála) a cykloturisti (Kysucká cyklomagistrála), pre ktorých je k dispozícii viacero trás.

Turistické chodníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • po červená turistická značka značke Kysuckou magistrálou cez Riečky
  • po modrá turistická značka značke z centra severným smerom na rázc. Hlinené (Kys. magistrála), resp. juhovýchodným smerom na Jakubovský vrch
  • po žltá turistická značka značke z lokality Predmier ku Kornianskemu ropnému prameňu, resp. z centra do osady Hlinené

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c d História mesta
  5. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]