Turzovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′18″S 18°37′31″V / 49,405000°S 18,625278°V / 49.405000; 18.625278
Turzovka
mesto
Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG
Pútnické miesto Živčáková
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieka Kysuca
Nadmorská výška 522 m n. m.
Súradnice 49°24′18″S 18°37′31″V / 49,405000°S 18,625278°V / 49.405000; 18.625278
Rozloha 34,91 km² (3 491 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 640 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 218,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1580
Primátor Ľubomír Golis[3] (SNS, SMER-SD)
PSČ 023 54
ŠÚJ 509507
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Turzovka
Webová stránka: www.mestoturzovka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turzovka je najseverozápadnejšie mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji, v okrese Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Turzovka leží na rieke Kysuca. Spadá do povodia Váhu.

Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny. Od severu ju obklopujú grapy a hornatina Turzovskej vrchoviny a z juhu vrchy pohoria Javorníky. Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700 – 800 m n. m. a celá oblasť je charakteristická kopaničiarskym osídlením.

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie Kysúc je spojené s valašskou kolonizáciou. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku 1580. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Turzovcom. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Turzo, pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V 18. storočí sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.

Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom 1674. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v Bytči, no priamo v meste sídlil obilník pre kysucký obvod i hospodár pálenice – kľúčiar. Podľa tereziánskeho urbáru žilo v roku 1784 v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.

Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do povstania v rokoch 1848 – 1849. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný 22. novembra 1873. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a 9. júla 1914 bola sprevádzkovaná železničná trať do Makova.

Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie I. svetovej vojny, v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred II. svetovou vojnou mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku 1954 to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila Korňa, Klokočov a Dlhá nad Kysucou, čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku 1950 tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené 10. decembra 1967 a štatút mesta jej bol priznaný od 1. januára 1968. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.

Časti mesta Turzovka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stred
  • sídlisko Šárky
  • Hlinené
  • Predmier
  • Vyšný Koniec
  • Turkov
  • Bukovina - pomenovaná po uhorskej Bukovine
  • Závodie

Kultúra a Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Január: korčuľovanie pre verejnosť; lyžiarska sezóna vleky Chata Bukovina
  • Február: Reprezentačný ples mesta Turzovka; Kresťanský ples; Rybársky ples
  • Marec: Fašiangový sprievod v maskách a kostýmoch
  • Apríl: výstavy a besedy v Kultúrnom dome; stavanie Mája
  • Máj: prvomájová prehliadka mažoretiek; Turzovský Vrabčiak - vystúpenie amatérskych skupín; uctenie svätého Floriána patróna hasičov; rybárske preteky - rybníky Turzovka; Cyklokráľ Drotárie; váľanie Mája
  • Jún: Deň detí na pešej zóne; Turzovka na kolesách; Kysucký maratón
  • Júl: Drotária - hudobný festival; Súťaž o najlepší guľáš; Vatra Zvrchovanosti; Kysucký Trabant zraz; O pohár Československej vzájomnosti - futbalový turnaj; Beskyd Rallye - prehliadka auto-veteránov
  • August: Rock Beskyd Fest - festival rockovej hudby; Beskydský pohár vzájomnosti - medzinárodná súťaž hasičských družstiev; Disco Hody; Turzovka mesto rekordov - pokus o zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov; Beskyd Dance - prehliadky tanečných skupín mažoretiek; Veselica na Kamenci; Turzovská Cifrovačka - medzinárodné stretnutie heligonkárov; jarmok; Práce starých majstrov - prehliadka remesiel; Sprievod mestom
  • September: preteky v love pstruha dúhového; Šarkaniáda
  • Október: jesenná púť na horu Živčák
  • December: Mikuláš v Turzovke; Vianočné trhy a turzovský Kermaš; adventný a vianočný koncert

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza 9. júla 1914 sprevádzkovaná lokálna železničná trať z Čadce do Makova. Z Čadce vedie na Makov aj cesta II. triedy číslo 487, na ktorú sa v centre mesta pripája cesta na Moravu.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. História mesta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]