Rudolf Jašík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Jašík
slovenský prozaik, básnik a publicista
Osobné informácie
Narodenie2. december 1919
 Turzovka, Slovensko
Úmrtie30. júl 1960 (40 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Dielo

Rudolf Jašík (* 2. december 1919, Turzovka – † 30. júl 1960, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa ako najstarší z troch detí-synov v rodine kysuckého mäsiara, ktorý v roku 1924 skrachoval a potom sa vybral do Kanady za prácou. Na Kysuciach ho vychovávala stará mama s finančnou podporou matkinej sestry R. Jašíka, ktorá žila v USA. Vzdelanie začal získavať v roku 1928 na gymnáziu v Nitre, kde býval na internáte. Keďže po smrti starej mamy doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Popri zamestnaní po večeroch pokračoval vo vzdelávaní na exportnej obchodnej akadémii. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke.[1]

Za ilegálne šírenie letákov ho v Trenčíne v januári roku 1940 uväznili na 5 mesiacov. Počas väzby sa „politicky podkul“ a učil sa ruštinu.[2] Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž (ničenie diel a iného vojenského materiálu), dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro nato ho odvelili na Kaukaz. Za protivojnové a protifašistické názory ho degradovali a odsúdili do vojenského väzenia, až bol v roku 1944 prepustený z armády a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Partizánske) v závodnom časopise Slobodná práca a organizoval Leninov krúžok pre marxistickú výchovu mládeže. Angažoval sa aj politicky, stal sa členom KSČ, neskôr bol členom národného výboru a tajomníkom výboru Národného frontu v Partizánskom. Spolupracoval aj s denníkom Pravda a redigoval Hlas nitrianskeho kraja. V roku 1947 ochorel na tuberkulózu a niekoľko mesiacov sa liečil v Tatrách.[3] V rokoch 1949 – 1952 bol v Baťových závodoch vedúcim kultúrno-propagačného oddelenia a v rokoch 1952 – 1955 pracoval na krajskom národnom výbore v Nitre ako inšpektor pre múzeá a pamiatky, od roku 1955 bol predsedom Krajského výboru zväzu zamestnancov štátnych orgánov v Nitre. Svojimi konzultáciami sa podieľal na vzniku Kroniky Závodov 29. augusta v Partizánskom. Zomrel veľmi nečakane vo veku 41 rokov po operácii žalúdka. Pochovaný je v Partizánskom.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Svoju literárnu kariéru začal v roku 1940, najskôr ako básnik radiaci sa medzi nadrealistov, neskôr začal písať poviedky. Prvé literárne pokusy ostávali často len v rukopisnej podobe a neskôr ich veľa sám zničil. Jeho diela odrážali politické a umelecké názory, ale aj jeho cit pre vzťah človeka k prírode a emocionálne vnímanie mladosti. Prvé uverejnil v Slobodnej práci v roku 1945. V baladických príbehoch zachytil život kysuckého ľudu (Na brehu priezračnej rieky) i protifašistický odboj (Námestie svätej Alžbety, nedokončená trilógia Mŕtvi nespievajú). Rozvíjal umelecké postupy lyrizovanej prózy, ktoré podčiarkujú baladické ladenie a osudovosť príbehov (novely Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy).

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1956Na brehu priezračnej rieky, baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín
  • 1958Námestie svätej Alžbety, román z vojnového obdobia
  • 1961Mŕtvi nespievajú, trilógia, ktorú však už nestihol dokončiť, zavŕšenie jeho tvorby s témou protifašistického odboja
  • 1961Čierne a biele kruhy, zbierka noviel o sociálnych a ľudských problémoch Kysučanov (vyšlo posmrtne)
  • 1961Povesť o bielych kameňoch, torzo básnickej novely, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne)
  • 1966Ponurý most, výber z jeho ranej tvorby publikovanej väčšinou časopisecky (vyšlo posmrtne)
  • Ypsilon, rukopisná básnická zbierka
  • Dve rieky, rukopisná básnická zbierka
  • Moje mesto, rukopisná básnická zbierka
  • Laktibrada, román z vojnového obdobia, z ktorého za zachovalo len desať kapitol
  • Biely chlieb (pôvodný názov Kamenný dom), román z dedinského prostredia, z ktorého sa zachovala len časť, ktorá bola uverejnená v časopise

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 291 – 292, riadok 3, a nasl.
  2. JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 294, riadok 16, a nasl.
  3. JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 304, riadok 23, a nasl.