Nadrealizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nadrealizmus bol literárny smer v slovenskej literatúre koncom 30. a v 40. rokov 20. storočia. Je to modifikácia surrealizmu.

Názov literárno-umelecko-kultúrneho hnutia nadrealizmus (1935 – 1944) bol doslovne preložený z francúzskeho výrazu surrealizmus.

Znaky a história[upraviť | upraviť zdroj]

  • neexperimentovanie na báze psychoanalýzy
  • nevýrazná antitradičnosť
  • vedomé používanie surrealistických prostriedkov na zobrazenie spoločenských stresov vyvolávaných blížiacou sa vojnou
  • nechýba úplne sujet a intelekt – v tom sa líši od surrealizmu

Roku 1935 vychádza básnická prvotina Rudolfa Fabryho Uťaté ruky, ktorá je signálnou zbierkou slovenského nadrealizmu a anticipuje nastúpenie nového smeru. Autori sa chcú dostať doslovne nad realitu. Nový smer má byť výrazom maximálnej slobody, čo možno zbadať pri vystupovaní proti všetkým gramatickým či lexikálnym konvenciám. Pre texty je charakteristická nenásilná spontaneita, číra náhodnosť, samovoľnosť, živelnosť. Základom tohto konvenčného „chaosu“ sa stala genitívna metafora (pozri napr. nože výčitiek, prepadlisko snov a pod.) Pre surrealizmus je typický voľný, resp. neviazaný verš. Nepoužíva sa interpunkcia, píšu veľké písmená, rytmus básne kolíše. Spoločensko politická situácia medzivojnového obdobia nebola veľmi pozitívna a prajná. Na konci dvadsiatych rokov aj u nás bolo cítiť dôsledky veľkej hospodárskej krízy. Bolo to obdobie formovania sa mladého československého štátu. Náš nadrealizmus samozrejme reagoval na spoločenské podmienky, rozvrat v krajine. Treba zvýrazniť, že u nás bol nadrealizmus skôr vojnový literárno-umelecký smer. Snaha o odtrhnutie sa od reality nevychádza absolútne, slovný a výtvarný prejav slúži na vyjadrenie vojnových duševno-fyzických hrôz, je s realitou užšie spätý. Silné témy lásky, priateľstva, ženy, zmyslu ľudského bytia v slovenskom nadrealizme nechýbajú. Takisto nájdeme aj prvky dadaizmu, kde sa nadrealisti obracajú k detskému svetu (napr. Fabry), čím dosahujú kontrast a takto poukazujú na nezmyselnosť. Povedzme Fabry sa nezbavuje rýmu, jeho „verše“ majú premyslenú kompozíciu. K surrealizmu sa blížia nereálnymi obrazmi reality, často využívajú alegóriu, autobiografické prvky (FabryJa je niekto iný).

Zborníky[upraviť | upraviť zdroj]

Áno a nie.
Zborník 1938. Redakcia Mikuláš Bakoš a Klement Šimončič. Bratislava Eos 1938. Vyzdobili medzi inými Jindřich Štyrský, Toyen, Rudolf Fábry. Ilustrácie na stranách 201 až 319. Texty Fabry, Reisel, Žáry, Rak. Literárno vedné texty Bakoš a Povážan. Originálne brožované vydanie.
Prvé kolektívne vystúpenie nadrealistov. Manifestový zborník, kde deklarovali „áno“ pre modernú poéziu, spoločenský pokrok, spoluprácu literátov a súhlas s marxizmom. „Nie“ reprezentuje nesúhlas s vojnou, s konvenciami a s klasickou poéziou.
Sen a skutočnosť.
Sborník poezie a umenia. Bratislava 1940. Zredigoval Michal Povážan. Vydalo a tlačilo Universum Bratislava v 600 exemplároch. Obálka Jozef Kostka. Grafická úprava Rudolf Fabry. Väzba Ján Mudroch.
Vo dne a v noci.
Sborník poézie a umenia. Skarabeus a FKM Bratislava 1941. Redigoval Michal Povážan. Obálka a úprava Viliam Chmel. Množstvo reprodukcií. 152 s. Viazané v originálnej celoplátenej väzbe s originálnou obálkou.
Pozdrav.
Almanach poézie. Jeseň 1942. Bratislava Skarabeus 1942. Redakcia Michal Povážan a Vladimír Reisel. Obálka a úprava Ján Mudroch. Vyšlo v 1000 exemplároch. Vytlačil Wigand v Bratislave. 99 s. 28 strán farebných a čiernobielych príloh, resp. reprodukcií (napr. Jozef Kostka – Podvečer 1942). Viazané v originálnej obálke. Literárne zastúpenie: Fabry, Reisel, Žáry, Rak, Lenko a ďalší. Výtvarníci: Bednár, Čemický, Guderna, Hložník, Chmel, Kostka, Majerník, Mudroch a iní.
Poézia nového videnia Nadrealistický zborník
Nadrealisti pripravovali ešte jeden zborník, no nastupujúci antiavantgardní komunisti neboli nadšení. Mal sa volať Pred tvárou všetkých, vyšiel až v 60. rokoch v časoch prechodne uvoľnenej atmosféry.

Edície a vydavateľstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Skarabeus: Názov tejto zaujímavej avantgardnej edície vymyslel zrejme maliar Ladislav Guderna. Hlavný výtvarník tejto edície (ilustroval alebo spolupodieľal sa na úprave polovice vydaných kníh). V edícii Skarabeus vyšlo v rokoch 1941 až 1943 sedem nadrealistických básnických zbierok (Dilong nazval svoje dielo Zakliata mladosť lyrickou prózou). Vyšli tu tieto zbierky:
Žáry, Štefan: Zvieratník.

  • Lenko, Július: V nás a mimo nás
  • Bunčák, Pavel: Neusínaj zažni slnko
  • Rak, Ján: Je vypredané
  • Dilong, Rudolf: Ktosi ťa volá
  • Reisel, Vladimír: Neskutočné mesto
  • Dilong, Rudolf: Zakliata mladosť

Aligátor V tejto edícii, resp. vydavateľstve vyšli iba štyri zbierky. Chaoticky pôsobí zmienka v tirážach niektorých nadrealistických zbierok, kde je ako vydavateľský údaj použitý združenie Algigátor Bratislava aj Aligátor Trnava. Vyšli tu tieto zbierky:

  • Fábry, Rudolf: Uťaté ruky, 1935, obálka + il. R. Fábry, 512 ex
  • Dedinský, M. : Krivky, 1936, obálka R. Fábry, 415 ex
  • Fábry, R. : Vodné hodiny, hodiny piesočné, 1938, obálka + il. R. Fábry, 612 ex
  • Reisel, V. : Vidím všetky dni a noci, 1939, obálka + il. R. Fábry, 712 ex
  • Kunoš, Ivan : Podľa hviezd meniť masky, 1940, bez úpravy, 300 ex

Slovenskí predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]