Rudolf Fabry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Fabry
slovenský básnik, prozaik, publicista a grafik
Narodenie8. február 1915
Budmerice, Slovensko
Úmrtie11. február 1982 (67 rokov)
Bratislava, Slovensko

Rudolf Fabry (* 8. február 1915, Budmerice – † 11. február 1982, Bratislava) bol slovenský avantgardný básnik, prozaik, publicista a surrealistický grafik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine strojníka a vzdelanie získaval v Trnave a Prahe. V roku 1938 sa natrvalo usadil v Bratislave. V rokoch 1939 – 1945 pracoval ako úradník, v rokoch 1945 – 1946 v Československom štátnom filme, neskôr v roku 1946 na Povereníctve informácií. V nasledujúcich rokoch striedal povolania takmer každý rok alebo dva. V rokoch 1947 – 1948 bol redaktorom denníka Práca, v rokoch 1948 – 1950 bol šéfredaktorom časopisu Nedeľa, v rokoch 1950 – 1956 šéfredaktorom časopisu Život, v rokoch 1956 – 1957 týždenníka Svet socializmu, v rokoch 1957 – 1958 časopisu Film a divadlo a napokon v rokoch 1958 – 1960 týždenníka Kultúrny život. V rokoch 1960 – 1965 sa venoval výhradne literatúre, no v rokoch 1966 – 1968 pôsobil na Slovenskom ústredí knižnej kultúry. V rokoch 1969 – 1971 sa stal šéfredaktorom časopisu Expres, v rokoch 1973 – 1975 revue Výtvarný život. V roku 1975 sa napokon rozhodol odísť do dôchodku.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky jeho básnickej tvorby siahajú do obdobia jeho stredoškolských štúdií, kedy v roku 1933 uverejnil prvú báseň v študentskom časopise Svojeť, no prispieval i do časopisu Postup. Prvá básnická zbierka mu vyšla knižne len o dva roky neskôr, v roku 1935, a niesla silné znaky nadrealizmu. Okrem poézie písal prózy s vojnovou tematikou, reportáže a cestopisy (Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte). Okrem poézie a prózy písal tiež libretá, scenáre a komentáre k filmom a spolupracoval pri zostavovaní výtvarných a reprezentačných obrazových publikácií a príležitostne sa venoval i prekladom. Mimo literatúry sa venoval tiež výtvarnému umeniu – vytváral koláže a venoval sa knižnej grafike. Ako grafik ilustroval obálky ku knihám svojich súčasníkov, ako boli Valentín Beniak, Rudolf Dilong, Vladimír Reisel, Janko Silan a ďalší.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935 – Uťaté ruky, básnická zbierka (Aligátor, Bratislava, Zväzok I.)
  • 1938 – Vodné hodiny hodiny piesočné, básnická zbierka (Aligátor, Bratislava, Zväzok III.)
  • 1946 – Ja je niekto iný, cyklická skladba (Zenit, Bratislava)
  • 1953 – Kytice tomuto životu, básnická zbierka
  • 1964 – Každý sa raz vráti, básnická zbierka
  • 1969 – Nad hniezdami smrti vánok, básnická zbierka
  • 1972 – Pozvanie nebies. Poéma o kozmonautoch, poéma
  • 1973 – Skala nekamená bralo neskalnaté, básnická zbierka
  • 1976 – Pieseň revolúcie, lyrická poéma
  • 1977 – Na štít ruža krváca
  • 1978 – Metamorfózy metafor, básnická zbierka

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1956 – Perom chváľ, perom páľ, knižka fejtónov a reportáží
  • 1958 – Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte, cestopisno-reportážna kniha
  • 1962 – Stará dobrá loď, cestopisno-reportážna kniha
  • 1971 – Stretnutie pod sakurami. Reportáže z EXPO ’70 a z Japonska, reportáže
  • 1978 – Tak chutí svet, výber starších reportáží
  • 1978 – Takým zvony nezvonia, súbor poviedok

Diela pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1950 – Kresby z malej dlane a veršíky na ne, zbierka básní

Obrazové publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1950 – Národný umelec Ferdiš Kostka
  • 1962 – Ignác Bizmayer
  • 1964 – SNP prameň hrdinstva a sily
  • 1966 – Bratislava mesto naše
  • 1968 – Myjava našej jari
  • 1969 – Dunaj

Vybrané spisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 – Odvíjanie času
  • 1973 – V štyroch krajinách ticha
  • 1980 – Piesne po sne

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1974 – Slnovraty

Rozhlasové hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 – Ranní učitelia
  • 1973 – Deň bryndzových halušiek
  • 1974 – Po svoju mŕtvolu do Indie
  • 1974 – Nezábudky v noci nehovoria, rozhlasová hra pre maďarský rozhlas (hrala sa pod názvom Balada o láske a vojne)