Svrčinovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°28′52″S 18°47′38″V / 49,481111°S 18,793889°V / 49.481111; 18.793889
Svrčinovec
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieka Čierňanka
Nadmorská výška 440 m n. m.
Súradnice 49°28′52″S 18°47′38″V / 49,481111°S 18,793889°V / 49.481111; 18.793889
Rozloha 15,74 km² (1 574 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 534 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 224,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1658
Starosta Renáta Majchráková[3] (nezávislá)
PSČ 023 12
ŠÚJ 509493
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Svrčinovec
Webová stránka: www.svrcinovec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Svrčinovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Svrčinovec je obec ležiaca v Žilinskom kraji v okrese Čadca.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Svrčinovec leží na severozápade Slovenska v blízkosti trojmedzia Slovenska, Česka a Poľska. Obec leží v doline rieky Čierňanky, ktorá oddeľuje Jablunkovské medzihorie na severozápade a Kysucké Beskydy na juhovýchode. Tieto pohoria patria do flyšového pásma a vrchy tvorené pieskovcami a ílovcami majú obmedzenú priepustnosť vody, preto sa tu po výdatných dažďoch vyskytujú zosuvy.[5][6] Nadmorská výška sa pohybuje od 430 do 637 m n. m. Najvyšším bodom je osada Pod Bučkami.[7]

Obec susedí na východe s obcou Čierne, na juhu a západe s mestom Čadca (mestské časti Čadečka, Podzávoz a Milošová) a na severe s českou obcou Mosty u Jablunkova.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Od centra obce sú oddelené miestne časti Závršie, Potok a Zatky (časť obce ležiaca bezprostredne pri štátnej hranici s Českom).[7] V obci sa nachádza aj niekoľko malých osád (tzv. kopaníc), roztrúsených po okolitých vrchoch.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie dnešného Svrčinovca bolo osídlené počas valašskej kolonizácie koncom 16. storočia pastiermi budatínskeho panstva, územie však patrilo strečnianskemu panstvu. Prvá zmienka sa vyskytuje v súvislosti s hraničným sporom medzi budatínskym panstvom a tešínskym kniežatstvom.[8] Preto sa už v roku 1578 vybudovala murovaná obranná pevnosť Jablunkovské Šance, ktorá dohliadala na bezpečnosť na obchodnej ceste a na presadzovanie záujmov tešínskeho kniežatstva. Zanikla až po ukončení hraničného sporu v roku 1792.[8] Prvá písomná zmienka o Svrčinovci ako o samostatnej obci pochádza z roku 1658. Názov obce je odvodený od hustých smrekových lesov (svrčín), ktoré sa vyskytovali v okolí.[7] Koncom 18. storočia bola týmto územím vytýčená nová trasa obchodnej cesty cez Jablunkovský priesmyk do Sliezska a ďalej k Baltskému moru a cez Zwardoń do Żywca a Krakova.[8] K rozvoju obce prispelo aj sprevádzkovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 a trate do Żywca v roku 1884.

25. novembra 1938 bola severná časť obce spolu s obomi železničnými traťami zabratá Poľskom. Tento stav však trval iba do roku 1939, keď cez túto časť vkročili nemecké vojská na územie Poľska a po jeho kapitulácii bolo územie pripojené k Slovenskému štátu.[9] 1. mája 1945 do obce vkročili sovietske vojská.[10] V roku 1993 sa Svrčinovec stal pohraničnou obcou a bol vybudovaný hraničný priechod.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je súčasťou Euroregiónu Beskydy[11] a spolu s obcami Čierne a Skalité tvorí mikroregión Kysucký Triangel.[12]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo tvoria v období 2014 – 2018 11 poslanci: 7 za KDH, 3 za SMER-SD a 1 za SDKÚ-DS.[13]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

31. decembra 2013 tu žilo 3 583 obyvateľov.

Etnické zloženie obyvateľstva
Národnosť  %
Slováci 98,29
Česi 0,98
Rómovia 0,06
Maďari 0,03
Poliaci 0,03
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo  %
Rímskokatolícke 97,37
Bez vyznania 0,98
Evanjelická cirkev a.v. 0,06
Gréckokatolícke 0,06

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, postavený počas druhej svetovej vojny v modernistickom štýle a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v miestnej časti Závršie.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza medzinárodná cesta I. triedy číslo 11 od hraničného priechodu s Českou republikou do Žiliny. Cesta má spočiatku juhovýchodný, neskôr južný smer. Tranzitný význam tejto cesty by mali v budúcnosti prevziať plánovaná diaľnica D3 a rýchlostná cesta R5, ktorých križovatka je plánovaná medzi centrom obce a časťou Zatky. Občania i vedenie obce sa dlhodobo sťažujú na preťaženosť cesty I/11.[14][15] V obci odbočuje cesta I. triedy číslo 12 na severovýchod k hraničnému priechodu s Poľskom v Skalitom. Miestne časti Závršie a Potok sú dostupné po odbočke z ceste III. triedy 011058 z Čadečky. Priame spojenie s centrom obce neexistuje.

Autobusovými linkami je obec spojená s Čadcou, Čiernym a Skalitým.

Cez Svrčinovec prechádzajú železničné trate číslo 127 zo Žiliny do Česka a 129 z Čadce do Poľska.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza materská škola a základná škola, ktorej výstavba začala v roku 1933[16] a v roku 1959 začala výstavba novej budovy s telocvičňou. V časti Závršie sa nachádzala základná škola, kde v rokoch 1923 – 1925 vyučoval Peter Jilemnický[17] (dnes je v jej budove kaplnka). V obci pôsobil i Peter Jaroš.[18]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • František Jurišta (* 31. marec 1925 – † 13. marec 2000), akademický maliar
  • PhDr. Ján Jurišta (* 23. august 1944), žurnalista, diplomat, veľvyslanec ČSSR v Argentíne, vedec a kandidát v prezidentských voľbách v roku 2014 za KSS
  • Anton Pajonk, spisovateľ
  • Terézia Mešťanová, spisovateľka
  • František Dejčík, fotograf
  • Branislav Padyšák, fotograf
  • Viera Sojčáková-Cyprichová, učiteľka hudby, speváčka, organistka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Svrčinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ÚRADNÍKOVÁ, Dagmar. Obce po kalamitách ohrozujú zosuvy [online]. www.pravda.sk, 2006-04-21, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
  6. HAŽÍKOVÁ, Iveta. Ľudí na Kysuciach ohrozujú zosuvy pôdy [online]. www.sme.sk, 2010-06-08, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
  7. a b c http://www.svrcinovec.sk/index.php/historia-obce
  8. a b c http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=408&pl=obcesk
  9. FUKALA, Jan. Československo-polský konflikt u Čadce v listopadu 1938 [online]. www.fronta.cz, 2008-02-05, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online. (čeština)
  10. http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=413&pl=obcesk
  11. http://www.beskydy.sk/index.php?zobraz=ftype&id=7&katalog=11
  12. http://www.rrakysuce.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=19
  13. http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=501&obec=509493
  14. HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec stále rukojemníkom nákladnej dopravy [online]. www.sme.sk, 2009-01-23, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
  15. HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec opäť blokujú kamióny [online]. www.sme.sk, 2009-06-18, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
  16. http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=411&pl=obcesk
  17. http://www.litcentrum.sk/18355
  18. http://www.e-kysuce.sk/index.php/historia-a-pamiatky/historicke-pecate-kysuckych-obci/6191-6191-svrnovec