Svrčinovec
- Svrčinovec je aj zriedkavý názov lykožrúta smrekového, pozri lykožrút smrekový.
| Svrčinovec | ||
| obec | ||
 Centrálna časť obce | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Čadca | |
| Región | Kysuce | |
| Vodný tok | Čierňanka | |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. | |
| Súradnice | 49°28′52″S 18°47′38″V / 49,481111°S 18,793889°V | |
| Rozloha | 15,74 km² (1 574 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 252 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 206,61 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1658 | |
| Starosta | Renáta Majchráková[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 023 12 | |
| ŠÚJ | 509493 | |
| EČV (do r. 2022) | CA | |
| Tel. predvoľba | +421-41 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. 858 023 12 Svrčinovec | |
| E-mailová adresa | obec@svrcinovec.sk | |
| Telefón | 041/4371 827 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Svrčinovec | ||
| Webová stránka: svrcinovec.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Svrčinovčan[4] | ||
Svrčinovec je obec ležiaca v Žilinskom kraji v okrese Čadca.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Svrčinovec leží na severozápade Slovenska v blízkosti trojmedzia Slovenska, Česka a Poľska. Obec leží na rozhraní Západných a Stredných Beskýd, v doline rieky Čierňanky, ktorá oddeľuje tri geomorfologické celky: Jablunkovské medzihorie na severe, Turzovskú vrchovinu (podcelok Predné vrchy) na západe a Kysucké Beskydy (podcelok Javorský Beskyd) na juhovýchode. Tieto pohoria patria do flyšového pásma a vrchy tvorené pieskovcami a ílovcami majú obmedzenú priepustnosť vody, preto sa tu po výdatných dažďoch vyskytujú zosuvy.[5][6] Nadmorská výška centrálnej časti obce je od 430 do 637 m n. m. Najvyšším osídleným územím obce je osada Pod Bučkami.[7] Najvyšším bodom celého katastrálneho územia je Plané s nadmorskou výškou 694 m n. m. v časti Potok na hranici s Čiernym.[8]
Obec susedí na východe s obcou Čierne, na juhu a západe s mestom Čadca (mestské časti Čadečka, Podzávoz a Milošová) a na severe s českou obcou Mosty u Jablunkova.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Od centra obce sú oddelené miestne časti Závršie, Potok a Zatky (časť obce ležiaca bezprostredne pri štátnej hranici s Českom).[7] V obci sa nachádza aj niekoľko malých osád (tzv. kopaníc), roztrúsených po okolitých vrchoch.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- rieka Čierňanka
- Šľahorov potok
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie dnešného Svrčinovca bolo osídlené počas valašskej kolonizácie koncom 16. storočia pastiermi budatínskeho panstva, územie však patrilo strečnianskemu panstvu. Najmladšia vlna valašskej kolonizácie prebiehala práve na Horných Kysuciach, na základe kopaničiarskeho práva. Obec Svrčinovec, spolu s obcami Horelica, Oščadnica či Čierne vznikli skonsolidovaním horských salašov na pohraničných lúkach.[9]
Prvá zmienka sa vyskytuje v súvislosti s hraničným sporom medzi budatínskym panstvom a tešínskym kniežatstvom.[10] Preto sa už v roku 1578 vybudovala murovaná obranná pevnosť Jablunkovské Šance, ktorá dohliadala na bezpečnosť na obchodnej ceste a na presadzovanie záujmov tešínskeho kniežatstva. Zanikla až po ukončení hraničného sporu v roku 1792.[10] Prvá písomná zmienka o Svrčinovci ako o samostatnej obci pochádza z roku 1658. Názov obce je odvodený od hustých smrekových lesov (svrčín), ktoré sa vyskytovali v okolí.[7] Koncom 18. storočia bola týmto územím vytýčená nová trasa obchodnej cesty cez Jablunkovský priesmyk do Sliezska a ďalej k Baltskému moru a cez Zwardoń do Żywca a Krakova.[10] K rozvoju obce prispelo aj sprevádzkovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 a trate do Żywca v roku 1884.
25. novembra 1938 bola severná časť obce spolu s obomi železničnými traťami zabratá Poľskom. Tento stav však trval iba do roku 1939, keď cez túto časť vkročili nemecké vojská na územie Poľska a po jeho kapitulácii bolo územie pripojené k Slovenskému štátu.[11] 1. mája 1945 do obce vkročili sovietske vojská.[12] V roku 1993 sa Svrčinovec stal pohraničnou obcou a bol vybudovaný hraničný priechod.
Hoci malo goralské obyvateľstvo dôležitú úlohu pri rozvoji obce, dnes goralské nárečie ovláda len 15% dospelého obyvateľstva. Medzi deťmi sa znalosť goralského nárečia takmer úplne vytratila.[9]
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je súčasťou Euroregiónu Beskydy[13] a spolu s obcami Čierne a Skalité tvorí mikroregión Kysucký Triangel.[14]
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo tvoria v období 2018 – 2022 11 poslanci: 5 nezávislí, po 2 za KDH a SNS a po 1 za SMER-SD a SME RODINA – Boris Kollár.[15]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]31. decembra 2013 tu žilo 3 583 obyvateľov.
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, postavený počas druhej svetovej vojny v modernistickom štýle a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v miestnej časti Závršie.
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obcou prechádza medzinárodná cesta I. triedy číslo 11 od hraničného priechodu s Českom do Žiliny. Cesta má spočiatku juhovýchodný, neskôr južný smer. Tranzitný význam tejto cesty by mali v budúcnosti prevziať plánovaná diaľnica D3 a rýchlostná cesta R5, ktorých križovatka je plánovaná medzi centrom obce a časťou Zatky. Občania i vedenie obce sa dlhodobo sťažujú na preťaženosť cesty I/11.[16][17] V obci odbočuje cesta I. triedy číslo 12 na severovýchod k hraničnému priechodu s Poľskom v Skalitom. Miestne časti Závršie a Potok sú dostupné po odbočke z ceste III. triedy 011058 z Čadečky. Priame spojenie s centrom obce neexistuje.
Autobusovými linkami je obec spojená s Čadcou, Čiernym a Skalitým.
Cez Svrčinovec prechádzajú železničné trate číslo 127 zo Žiliny do Česka a 129 z Čadce do Poľska.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza materská škola a základná škola, ktorej výstavba začala v roku 1933[18] a v roku 1959 začala výstavba novej budovy s telocvičňou. V časti Závršie sa nachádzala základná škola, kde v rokoch 1923 – 1925 vyučoval Peter Jilemnický[19] (dnes je v jej budove kaplnka). V obci pôsobil i Peter Jaroš.[20]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- František Jurišta (* 1925 – † 2000), akademický maliar
- Ján Jurišta (* 1944), žurnalista, diplomat, veľvyslanec ČSSR v Argentíne, vedec a kandidát v prezidentských voľbách v roku 2014 za KSS
- Anton Pajonk (* 1953 - † 2014), spisovateľ
- Terézia Mešťanová (* 1956), spisovateľka
- František Dejčík (* 1938 – † 2017), fotograf
- Branislav Padyšák (* 1982), fotograf
- Viera Sojčáková-Cyprichová (* 1955), učiteľka hudby, speváčka, organistka
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Svrčinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ ÚRADNÍKOVÁ, Dagmar. Obce po kalamitách ohrozujú zosuvy [online]. www.pravda.sk, 2006-04-21, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Ľudí na Kysuciach ohrozujú zosuvy pôdy [online]. www.sme.sk, 2010-06-08, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupné online. Archivované 2019-10-03 z originálu.
- ↑ Svrčinovský hájnik 2/2017 [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
- 1 2 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 35, 93, 139.
- 1 2 3 http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=408&pl=obcesk
- ↑ FUKALA, Jan. Československo-polský konflikt u Čadce v listopadu 1938 [online]. www.fronta.cz, 2008-02-05, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online. (čeština)
- ↑ http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=413&pl=obcesk
- ↑ http://www.beskydy.sk/index.php?zobraz=ftype&id=7&katalog=11
- ↑ http://www.rrakysuce.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=19
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec stále rukojemníkom nákladnej dopravy [online]. www.sme.sk, 2009-01-23, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec opäť blokujú kamióny [online]. www.sme.sk, 2009-06-18, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=411&pl=obcesk
- ↑ http://www.litcentrum.sk/18355[nefunkčný odkaz]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-03-12]. Dostupné online. Archivované 2014-03-13 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- TURÓCI, Martin a kol.. Svrčinovec : monografia obce. 1. vyd. Svrčinovec : Kysucké múzeum v Čadci, 2018. 416 s. ISBN 978-80-89751-19-8.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svrčinovec
Wikislovník ponúka heslo Svrčinovec
