Estakáda Hričovský kanál
| Estakáda Hričovský kanál | |
 Pohľad na estakádu z Považského hradu | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Považská Bystrica |
| Doprava | diaľnica D1 |
| Začiatok výstavby | 2007 |
| Koniec výstavby | 2010 |
| Súradnice | 49°08′56″S 18°27′45″V / 49,149017°S 18,462414°VSúradnice: 49°08′56″S 18°27′45″V / 49,149017°S 18,462414°V |
| Parametre | |
| Typ | trámový most |
| Materiál | oceľ/železobetón |
| Dĺžka | 2 081 m[1] |
| Max. rozpätie | 96 m |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Považskej Bystrice (interaktívna mapa) | |
Estakáda Hričovský kanál je estakáda na diaľnici D1. So svojou dĺžkou 2 081 m je tretím najdlhším mostom na území Slovenska[1].
Išlo o jeden z rozhodujúcich stavebných objektov v rámci výstavby II. úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer, ktorý vytvoril obchvat Považskej Bystrice a skompletizoval tak súvislý diaľničný ťah medzi Bratislavou a Žilinou. Zhotoviteľom úseku boli v rokoch 2007 – 2010 firmy Váhostav SK, Strabag a Bogl&Krysl. Účelom mostu bolo bezpečne previesť diaľnicu D1 cez inundačné územie rieky Váh a Hričovského kanála bez ovplyvnenia výšky povodňového stavu.
Most sa riešil ako dva súbežné diaľničné objekty s troma dilatačnými celkami. Prvý sa navrhol ako spojitá spriahnutá oceľovo-železobetónová nosná konštrukcia s 25 poľami. Druhý dilatačný celok sa riešil z tyčových predpätých prefabrikátov dlhých 38 m a 36 m, ktoré sú spriahnuté so železobetónovou doskou a vytvárajú spojitú konštrukciu s 21 poľami[2]. Tretí bol vybudovaný letmou betonážou[1].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 PAULÍK, Peter. Mosty na území Slovenska. Bratislava : Jaga, 2012. ISBN 978-80-8076-103-5. S. 173.
- ↑ Mosty na diaľnici D1 v úseku Sverepec – Vrtižer [online]. ASB.sk. Dostupné online.