Slatvina

Slatvina
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	479 m n. m.
Súradnice	48°57′44″S 20°50′32″V
Rozloha	4,41 km² (441 ha)
Obyvateľstvo	334 (31. 12. 2017)
Hustota	75,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1246
Starosta	Vladislav Vrábeľ (SMER-SD)
PSČ	053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ	543527
EČV	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Slatvina 63 053 61 Spišské Vlachy
Telefón	449 51 86
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Webová stránka: slatvina.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Slovenský portál

Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.

Susedné obce

Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce

Časti obce

Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,

Vodné toky

Slatvinský potok, Bugľovec

Symboly obce

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html

História

Staré a cudzie názvy obce

prvý známy názov ZEK, 12. stor. de Szek, 14. – 15. stor. ZEEK, SCEEK, ZYK, SZEK, rok 1525 SZLATWIN, rok. 1545 ZLATHWINA, od roku 1773 Slatvina

Politika

Starostovia obce

1. Ján Čurilla                             1849,1855,1856          richtár
2. Ján Petrufčin                           1853,1854,1862,1863        -„-
3. Juraj Handlovič                         1860,1861,1864 – 5,1870,1876   -„-
4. Pavol Kovalčík                          1865,1868                    -„-  
5. Ján Cmorej                              1872                      -„-    
6. Juraj Kovalčík                          1877                       -„-
7. Ján Chovanec                            1910                        -„-    
8.Pavol Curilla                            1911                     -„-
9.Matej Vrábel                             1912 – 1913                -„-
                                                                                                                      

10.Ondrej Handlovič 1914 -„- 11.Ján Cmorej 1915 – 1917 -„- 12.Ján Chovanec 1918 -„- 13.Ondrej Solčani 1918 – 1923 -„- 14. Ján Gredecký 1924 – 1927 starosta 15.Michal Petrofčík 1928 – 1931 -„- 16. Ján Solčani 1932 – 1936 -„- 17.Ján Legát 1937 -„- 18.Ján Solčani 1938 -„- 19. Jozef Chovanec 1942 – 1944 komisár 20. Ján Červinka 1945 predseda 21. František Kovalčík 1946 – 48 -„- 22. Štefan Rodzík 1949 – 1953,1957 – 1963 -„- 23. Pavol Čurilla 1954 – 1956 -„- 24. Alfonz Vrabel 1964 – 70,1973 – 1990 -„- 25. Ladislav Čurilla st. 1970 – 1973 -„- 26. Stanislav Cmorej 1990 – 1996 starosta 27. Pavol Legát 1996 – 1998 -„- 28. Vladislav Vrabel 1999-doteraz -„- 123

Obecné zastupiteľstvo

• 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
• 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
• 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
• 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869		-
1880	246	41
1890	258	43
1900	249	48
1910	192	49
1921	212	55
1930	251	56
1950	249	58
1961	283	52
1970	308	64
1980	337	70
1991	286	71
2001	294	74

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	287	97,6
Gréckokatolícka cirkev	1	0,3
Pravoslávna cirkev	4	1,4
Bez vyznania	1	0,3
Ostatné a nezistené	1	0,3

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

	Počet obyvateľov	%
slovenská	294	100,0

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

Pamiatky

Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie

Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéry na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15.storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov Sv.Štefana a Sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda.Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett

Osobnosti

Významné osobnosti

• Igor Kováč – rodák zo Slatviny, atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky
• Ján Vencko (1869 – 1957) – historik, pôsobil tu v rokoch ???, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu
• Ondrej Fábry (1934) – publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny