Slatvina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slatvina
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 479 m n. m.
Súradnice 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V / 48.9622; 20.8422
Rozloha 4,41 km² (441 ha) [1]
Obyvateľstvo 304 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 68,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Lívia Staňová[3] (nezávislá)
PSČ 053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ 543527
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Slatvina 63
053 61 Spišské Vlachy
Telefón 449 51 86
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: slatvina.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Slatvinský potok, Bugľovec

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
  • 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
  • 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
  • 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 246 41
1890 258 43
1900 249 48
1910 192 49
1921 212 55
1930 251 56
1950 249 58
1961 283 52
1970 308 64
1980 337 70
1991 286 71
2001 294 74

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 287 97,6
Gréckokatolícka cirkev 1 0,3
Pravoslávna cirkev 4 1,4
Bez vyznania 1 0,3
Ostatné a nezistené 1 0,3

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 294 100,0

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 15. storočia. Stojí na mieste staršej stavby. V rokoch 1531-1666 bol kostol evanjelický. V tomto období vznikla súčasná renesančná veža a krov kostola, dendrochronologicky datovaný do roku 1579. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1800-1810, keď bola novo zaklenutá loď pruskou klenbou a boli realizované nové okenné otvory.[4] V rokoch 1970-1972 prešiel necitlivou obnovou, ktorá bola korigovaná počas poslednej obnovy a reštaurovania v roku 2007. V presbytériu, ktoré je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, sa nachádza hodnotný súbor nástenných malieb z prvej polovice 15. storočia. Autor výmaľby je štýlovo blízky gemerským maľbám Majstra ochtinského presbytéria. Zobrazenia na stenách svätyne predstavujú christologický cyklus, na klenbe sú scény zo života Panny Márie, symboly evanjelistov a výjavy ako Abrahámovo lono. Na vnútornej strane víťazného oblúka sú zobrazené polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských svätých kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Zo staršieho kostola pochádza kamenná krstiteľnica v presbytériu a socha Madony, ktorá je dnes súčasťou zberok Múzea krásnych umení v Budapešti. Zo stredovekej stavby pochádza viacero architektonických detailov, ako kamenné pastofórium s pôvodnou mrežou vo svätyni, prezentovaný južný gotický portál a tzv. záclonkové okno na druhom podlaží sakristie.[5] Hlavný oltár je neogotický zo spišskonovoveskej dielne z roku 1905. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa je klasicistický zo začiatku 19. storočia, kazateľnica je baroková z polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža so združenými oknami je ukončená atikou s ciburím a ihlancovou helmicou. Pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. Vo veži je umiestenný zvon z roku 1677.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ondrej Fábry (* 1934), autor publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny
  • Igor Kováč (* 1969), atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Slatvina [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]