Slatvina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V / 48.9622; 20.8422
Slatvina
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 479 m n. m.
Súradnice 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V / 48.9622; 20.8422
Rozloha 4,41 km² (441 ha) [1]
Obyvateľstvo 334 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 75,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Vladislav Vrábeľ[3] (SMER-SD)
PSČ 053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ 543527
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Slatvina 63
053 61 Spišské Vlachy
Telefón 449 51 86
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Webová stránka: slatvina.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Slatvinský potok, Bugľovec

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html

História[upraviť | upraviť zdroj]

Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

prvý známy názov ZEK, 12. stor. de Szek, 14. – 15. stor. ZEEK, SCEEK, ZYK, SZEK, rok 1525 SZLATWIN, rok. 1545 ZLATHWINA, od roku 1773 Slatvina

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

1. Ján Čurilla                             1849,1855,1856          richtár
2. Ján Petrufčin                           1853,1854,1862,1863        -„-
3. Juraj Handlovič                         1860,1861,1864 – 5,1870,1876   -„-
4. Pavol Kovalčík                          1865,1868                    -„-  
5. Ján Cmorej                              1872                      -„-    
6. Juraj Kovalčík                          1877                       -„-
7. Ján Chovanec                            1910                        -„-    
8.Pavol Curilla                            1911                     -„-
9.Matej Vrábel                             1912 – 1913                -„-
                                                                                                                      

10.Ondrej Handlovič 1914 -„- 11.Ján Cmorej 1915 – 1917 -„- 12.Ján Chovanec 1918 -„- 13.Ondrej Solčani 1918 – 1923 -„- 14. Ján Gredecký 1924 – 1927 starosta 15.Michal Petrofčík 1928 – 1931 -„- 16. Ján Solčani 1932 – 1936 -„- 17.Ján Legát 1937 -„- 18.Ján Solčani 1938 -„- 19. Jozef Chovanec 1942 – 1944 komisár 20. Ján Červinka 1945 predseda 21. František Kovalčík 1946 – 48 -„- 22. Štefan Rodzík 1949 – 1953,1957 – 1963 -„- 23. Pavol Čurilla 1954 – 1956 -„- 24. Alfonz Vrabel 1964 – 70,1973 – 1990 -„- 25. Ladislav Čurilla st. 1970 – 1973 -„- 26. Stanislav Cmorej 1990 – 1996 starosta 27. Pavol Legát 1996 – 1998 -„- 28. Vladislav Vrabel 1999-doteraz -„- 123

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
  • 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
  • 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
  • 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 246 41
1890 258 43
1900 249 48
1910 192 49
1921 212 55
1930 251 56
1950 249 58
1961 283 52
1970 308 64
1980 337 70
1991 286 71
2001 294 74

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 287 97,6
Gréckokatolícka cirkev 1 0,3
Pravoslávna cirkev 4 1,4
Bez vyznania 1 0,3
Ostatné a nezistené 1 0,3

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 294 100,0

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie

Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéry na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15.storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov Sv.Štefana a Sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda.Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Igor Kováč – rodák zo Slatviny, atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky
  • Ján Vencko (1869 – 1957) – historik, pôsobil tu v rokoch ???, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu
  • Ondrej Fábry (1934) – publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.