Slatvina
| Slatvina | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 479 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V |
| Rozloha | 4,41 km² (441 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 314 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 71,2 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1246 |
| Starosta | Vladislav Vrábeľ[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 053 61 (pošta Spišské Vlachy) |
| ŠÚJ | 543527 |
| EČV | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slatvina 63 053 61 Spišské Vlachy |
| Telefón | 449 51 86 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Košického kraja
| |
| Webová stránka: slatvina.eu | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.
Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]
Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Slatvinský potok, Bugľovec
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html
História[upraviť | upraviť zdroj]
Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]
prvý známy názov ZEK, 12. stor. de Szek, 14. – 15. stor. ZEEK, SCEEK, ZYK, SZEK, rok 1525 SZLATWIN, rok. 1545 ZLATHWINA, od roku 1773 Slatvina
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
- 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
- 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
- 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
- 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 246 | 41 |
| 1890 | 258 | 43 |
| 1900 | 249 | 48 |
| 1910 | 192 | 49 |
| 1921 | 212 | 55 |
| 1930 | 251 | 56 |
| 1950 | 249 | 58 |
| 1961 | 283 | 52 |
| 1970 | 308 | 64 |
| 1980 | 337 | 70 |
| 1991 | 286 | 71 |
| 2001 | 294 | 74 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 287 | 97,6 |
| Gréckokatolícka cirkev | 1 | 0,3 |
| Pravoslávna cirkev | 4 | 1,4 |
| Bez vyznania | 1 | 0,3 |
| Ostatné a nezistené | 1 | 0,3 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 294 | 100,0 |
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie
Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavenou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15. storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Igor Kováč – rodák zo Slatviny, atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky
- Ján Vencko (1869 – 1957) – historik, pôsobil tu v rokoch ???, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu
- Ondrej Fábry (1934) – publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.